Kriaky – Lukáš Polák

Crowdfundingovú kampaň Lukáša Poláka ste možno zachytili na sociálnych sieťach aj vy. Výzva na podporu debutového románu Kriaky dosiahla svoj cieľ a koncom minulého roka sa k čitateľom dostal hororový príbeh sľubujúci kingovský vplyv a lovecraftovské príšery. Aké je teda čítanie Kriakov?

Dianie v tajomnej dedine na Gemeri predstavuje autor očami troch postáv: farmára Gusta, ktorý v Kriakoch žije od narodenia, maliarky Ester, ktorej rodina sa odtiaľ odsťahovala, keď bola malá, a súkromného detektíva Rúfusa, ktorého tam zavedie nový prípad. Zdá sa pritom, že Kriaky vôbec nie sú obyčajnou dedinou – miestnymi legendami opradené jazero sa neustále zväčšuje, v jeho okolí sa vyskytujú podivne sfarbené kvety a lišajníky, Gusto sa po nehode vo vode začne podivne meniť, Ester namaľuje najtemnejší obraz svojho života s výjavom z dediny a Rúfus pátra po zmiznutom tele dievčatka, ktoré zomrelo kedysi dávno.

Spev sa zmenil na zvláštnu vravu. Pripomínalo mu to reč chrobákov alebo nejakých iných organizmov. Šuchot sa zmenil na akési driapanie a následne začul jediné slovo – „Náš“. Svetlo z jej očí pocítil v tých svojich ako pichnutie a inštinktívne si ich pošúchal. Keď ich znovu otvoril, Sofia zmizla a jazero bolo prázdne.

Lukáš Polák to mal vymyslené slušne. Príbeh síce originalitou neohúri, v rámci avizovaných vplyvov však spĺňa základné nároky: obyvatelia Kriakov sú podivíni, viacerých z nich zjavne spája tajomná minulosť, nájdu sa medzi nimi komické postavy aj snahy o kingovské ponory do psyché tých zvrátenejších. Dôjde aj na monštrá z iných svetov, ktorých počínanie vychádza z Lovecraftovho kozmicizmu, prastaré grimoáre, neopísateľné farby a hrôzy i tajomné kulty.

Kriaky však nie sú čistokrvným atmosférickým hororom – autor sa vybral akčnejšou cestou. Rozprávanie si drží pomerne vysoké tempo vďaka striedaniu uhlov pohľadu a krátkych kapitol, nešetrí ani akčnými scénami, nadprirodzenými úkazmi, odpudivými telesnými deformáciami či goreom. Ale teraz prichádza aj “ale”.

Za polhodinu bola [Ester] dole a na stole ju už čakali dva páry spišských párkov s lyžicou kremžskej horčice, chrenu a dvomi krajcami chleba. Pri odhryznutí z párka jej masť frkla na šaty, no vôbec tomu nevenovala pozornosť, pretože ju dostala tá chuť. Žiadne múčnaté zlepence sóje, ale šťavnatá a voňavá porcia mäsa, ktorá bola mäkká ako vankúš. Dostal ju aj ten chren, štípal tak, že ju v nose v momente zasiahla ostrá čepeľ.

Zatiaľ čo pri kladných stránkach románu sme sa pohybovali v rovine zámerov, predstáv a toho, čo všetko sa v Kriakoch dá nájsť, teraz sa dostávame k tomu, ako je to všetko realizované, teda k problémom.

Tým najväčším je literárne spracovanie a s jeho nízkou úrovňou súvisí všetko ostatné. Napríklad tvrdenie, že Kriaky nie sú atmosférickým hororom, je dvojsečnou zbraňou – na jednej strane vymedzuje žánrovú príslušnosť románu, na druhej strane však platí aj to, že Kriaky prakticky žiadnu atmosféru nemajú. Textu chýba detailnejšie priblíženie prostredia dediny a jazera, konanie i (meniaci sa) vzhľad postáv sú opísané tými najzákladnejšími neutrálnymi slovesami a prídavnými menami a je ohromná škoda, že napríklad opis scény, v ktorej postave počas vracania vypadajú zuby, je až zúfalo stručný, no o niekoľko strán ďalej autor detailne opíše zážitok z raňajkovania spišských párkov.

Podobným výsledkom by sa skončil aj pomyselný duel medzi opisom temného obrazu, ktorý Ester namaľovala, a pedantským dialógom, ktorého predmetom je kúpa šmolkovej zmrzliny.

Rozhovory vo všeobecnosti vyznievajú neprirodzene, strojene a akákoľvek verbálna interakcia medzi dvomi postavami pôsobí dojmom dvoch hercov, ktorí sa snažia čo najskôr odrecitovať všetky informácie, aby sa príbeh pohol ďalej, a potom utekať čo najskôr na vlak domov. Stavba dialógov je plná základných chýb – informácie sa často opakujú v priamej a nepriamej reči, postavy používajú neprimerané výrazy (rozhovor dvoch „starších žien“ môže, no pravdepodobne nebude obsahovať frázy ako „v pohode“ a „nerob si srandu“), množstvo rozhovorov s „bežným ľudom“ v Kriakoch nemá v rámci príbehu žiadny význam a uvádzacie vety občas náhodne vymenia minulý čas za prítomný.

Tesne pred Skalkou uvidel pri brehu jazera mladú a krásnu ženu. Stála voľne a vietor jej rozvíril vlasy. Bolo to sexy a neuveriteľne zvodné. Pocítil neuveriteľnú chuť skočiť na ňu. Pomilovať ju, ako už dlho nikoho nepomiloval. Vtom do neho drgol Max. ‚Kukaj pred seba, skoro si do mňa vrazil, človeče.‛ Rúfus sa opäť cítil sám sebou.

Literárne prekliatie zasiahlo aj postavy, ktoré sú tak silne stereotypné, až sa stávajú otravnými. Sedloš Gusto vždy myslí len na svoju zelenú fazuľu, na hrádzu, ktorá ho ochráni pred jazerom, a na svoje gumáky. Drsný noirový detektív Rúfus má bližšie k vulgárnemu, mizogýnnemu, cholerickému zabijakovi než k antihrdinovi a „stála by za hriech, a-ja-jáj“ na adresu desaťročnej zmiznutej (hoci fiktívnej) nie je vtipné, drsné ani vkusné. Ester, podobne ako ďalšie ženské postavy, ktoré nezmutujú alebo neupečú hlavu svojho manžela na kapuste, chce byť prototypom „damsel in distress“, v Polákovom rozprávaní jej však chýba nielen typická mužná sila a dravosť, ale aj zdravý rozum, kondícia, pud sebazáchovy a – hneď ako otvorí ústa – v očiach Rúfusa aj sexepíl.

Malé svetielko na konci tunela predstavuje opis apokalypsou zasiahnutej dediny v závere románu, ako aj celkové vyvrcholenie príbehu. Naznačuje, že Lukáš Polák mal presnú predstavu o tom, aký príbeh chcel vyrozprávať – a tá predstava bola super. Bohužiaľ však platí, že vízia a výsledok sa v tomto prípade rozišli opačnými smermi.

‚Cŕŕŕŕn,‛ ozval sa zvonček.

A hodnotenia bol koniec.

Za recenzný výtlačok ďakujeme autorovi.

  • Vydavateľ: vlastným nákladom
  • Rok vydania: 2021
  • Jazyk: slovenský
  • Počet strán: 208
  • Väzba: brožovaná
  • ISBN: 9788057034018
3/10

Zhrnutie

Slovenský horor šmrncnutý Kingom a Lovecraftom mal veľký potenciál – slabé literárne spracovanie však spôsobilo, že ostal nenaplnený.

Jozefa "Joja" Pevčíková

"V knihe Čarodejníkov synovec od CS Lewisa je jeden z najkrajších fiktívnych svetov, o akých som kedy čítala; je to svet medzi svetmi, miesto v lese s množstvom jazierok, pričom každé jazierko, do ktorého skočíte, vás vezme do iného sveta. A toto pre mňa vždy bola knižnica." (JK Rowling)

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Zadejte, prosím, znaky z obrázku do textového pole a pak odešlete komentář.
Prepíš text z obrázka

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..