Krv prvorodených – Juraj Červenák

Druhý prípad kapitána Steina a notára Barbariča.
Praha za vlády cisára Rudolfa II. je nebezpečné mesto. Zločin sa rozmáha ako nikdy predtým, ulice ovládajú bandy cudzích hrdlorezov, náboženské konflikty sa stupňujú, z politiky sa stala neprehľadná spleť intríg každého proti každému. Navyše sa mestom šíri nová hrôza: tajomný únosca vraždí prvorodené deti významných katolíckych hodnostárov.
Mystické znaky na telách obetí vedú Steina, Barbariča a Jaroša k okultistom v židovskej štvrti. Zdá sa však, že pozadie rituálnych vrážd je omnoho zložitejšie. Možno ide o rozsiahle sprisahanie, ktoré siaha až k členom panovníckeho dvora…

Po úspešnom vyriešení vrážd na Pekelnom vrchu sú kapitán Stein, notár Barbarič a kaprál Jaroš povolaní do Prahy samotným arcivojvodom Matejom Habsburským (bratom cisára Rudolfa II.), aby vyriešili sériu únosov a brutálnych vrážd prvorodených detí významných pražských katolíckych hodnostárov. Telá sú nájdené v totožnom stave. Holé, zohavené, počmárané znakmi kabaly a pohodené na brehu Vltavy v blízkosti židovskej štvrte. Niet preto divu, že prvé kroky našich vyšetrovateľov vedú práve tam. Ale, žeby to bolo tak okato jednoduché? Čo ak sú židia iba nevinnými obeťami? Kapitán a notár preto nerobia unáhlené závery a nepodliehajú očividne zavádzajúcim dôkazom, ale pokračujú v pátraní, pri ktorom sa nevyhnú ani stretom s pražským podsvetím.

Krv prvorodených alebo „Krvička“ ako ju sám Červenák nazýva, v ničom nezaostáva za svojím predchodcom, práve naopak, povedala by som, že je ešte lepšia. Pokým v prvom dieli sa autor s detektívnym žánrom iba zoznamoval, pri písaní druhého si počínal ako skutočný profesionál. A je to aj vidno. Pri prvej knihe som mala pocit, že si každú chvíľu začnem robiť poznámky, aby som nestratila niť. V druhej už nebolo nič také potrebné, keďže odhalenia a na to nadväzujúce myšlienkové pochody postáv boli dávkované pekne postupne a s mierou. Presne tak, aby som mala čas celé to premyslieť a prípadne vyvodiť vlastný záver.

Pozitívne tiež hodnotím zachytenie atmosféry v tomto období a najmä Prahy, ako multikultúrneho mesta, v ktorom je počuť všetko iné, len nie češtinu. Nehovoriac o dobových a veľmi reálnych opisoch oblečenia, zbraní, bojov a jedál (neodporúčam čítať s prázdnym žalúdkom!) v ktorých Červenák naozaj vyniká.

Neostaňme však iba pri strohom opise prostredia. V tejto knihe nám autor totiž to znova o niečo priblíži predošlý život postáv. Najmä (a to som veľmi rada) doteraz mĺkveho Jaroša, ktorý, ako keby vystúpi z kapitánovho tieňa a začne sa, síce pomaly, ale isto zapájať do vyšetrovania aj inak, ako mučiacimi nástrojmi a tesákom.

Na záver: Túto knihu vrelo odporúčam. Nielen že je napísaná svižným tempom, ktoré vás núti neprestať, pokým nebudete na konci (veď, čo ak o stranu ďalej, alebo o riadok nižšie bude ďalšia stopa, alebo prekvapivé odhalenie?) ale zároveň aj svojským, nenásilným spôsobom učí porozumieť rudolfínskej dobe.