Odbila 13. hodina – Dušan D. Fabian

Zbierka strašidelných príbehov od autora románov Invocatio Elementalium, Pestis Draconum a Živého mě nedostanou! Obálka a ilustračné foto: Jaromír Bezruč. Redakčná a jazyková úprava: Andrea Harmanová, Ivana Horecká

Vitajte na tenkej hranici na pomedzí reality a sveta divotvorných snov.
Stačí jediný krok a ocitnete sa na miestach, ktoré ukrývajú desivé tajomstvá. Čakajú vás strašidelné zámky, opustené cintoríny, zabudnuté podzemné chodby, prekliate domy, večne blúdiace vlakové vozne i celé stratené dediny. Vstúpte a vaše mysle zaplavia armády hrôzostrašných preludov – nenásytní duchovia elementov, pomstychtiví návštevníci zo záhrobia, zatratení splodenci pekla, nemilosrdní strážcovia zakázaných právd, smrteľne nebezpeční psychopati i krvilačné zombie. Len smelo ďalej!

Váhate?
Máte strach?
O to ide.

Dušan D. Fabian je na slovensku pomerne známy autor, hlavne po knihe o elemtáloch. Vydavateľstvo Artis Omnis vydalo jeho zbierku poviedok, ktoré za tie roky nazbieral a ja sa vám ich pokúsim priblížiť.

Migréna:
Začiatok je pomerne svižný, manželský pár je na dovolenke a cestujú postupne Slovenskom, keď sa zrazu zastavia u jednej príbuznej. Je to taký mysteriózny thriller, dobrý nápad, rozprávanie z pohľadu manžela. Chybu to ale má, koniec je moc useknutý a takmer v najlepšom. Štve ma, že neviem ako je to ďalej.

Tri čierne utorky

Nuž, táto poviedka ma bavila trocha menej. Nie že by bola zlá, len sa mi akosi nehodí do koncepcie. Hlavnú postavu si vyhliadnu démonické bytosti za obeť a postupne sa mu kruto začne rúcať život a bytosti kradnú jeho identitu. No nechcel by som biť v jeho koži. Hlavná postava je Hrdina aj menom a za svoju pravdu sa bil až do konca. Pomohlo to?

Profesor

Jedna z kratších poviedok odohrávajúca sa v psychiatrickej liečebni. Poviedka má dobrú atmosféru a také tajomno. Jedná sa tu o šialeného pacienta, ktorý pobýva v liečebni a odkedy sa tam objavil, ľudia začali umierať. Pacient je ale neustále zavretý a pod drobnohľadom, ako sa mu to podarilo?

Šťastná guľôčka

Jedna z najlepších poviedok. Na začiatku trocha detskejšia atmosféra, najprv to na mňa pôsobilo trocha rozpačito. Hlavná postava je malý chlapec, ktorý má kamaráta hovoriaceho havrana a hráva sa guľôčky. Ibaže trestuhodne je v nich schopný prehrať aj gate. Lenže havran zasiahne a pomôže. Znie to divne ja viem ale je to fakt výborné a koniec je super.

Dvadsiatyšiesty kríž

Môj absolútny favorit. Dobrá hororová atmosféra, samota, napätie rastie, postupne prichádzajú isté odhalenia, stará kliatba. Skvelý bol aj nápad s denníkovou formou podania deja. Super je aj dobová atmosféra. Viac strán by som ale chcel, užíval som si to a niečo podobné by som si rád prečítal aj v románovej podobe.

Cesta k novej identite

Lovecraftovský príbeh, hovorí o dvoch mladíkoch, ktorí sa oddávajú halucinogénnym látkam, aby tak svoje mysle preniesli do druhej reality a odhalili tak veľké tajomstvá života. Lenže tie mali byť navždy skryté. Dobrá poviedka.

Na dne

Nuž, konečne je v hororovej ducharský príbeh. Čo sa týka hororov, tak najradšej mám práve duchariny a práve preto som sa na túto poviedku najviac tešil. No…., nebolo to zlé ale čakal som viac. Zápletka dobrá, príbeh v pozadí fajn a postupne na to prichádzame čo sa vlastne kedysi stalo. K dokonalosti mi ale chýbala trochu mrazivejšia atmosféra ako to bolo v prípade dvadsiatehošiesteho kríža.

V predvečer prvého mája

Jedna z lepších poviedok, dobre postavený príbeh, isté tajomno, trocha zdravého klišé, mágia, démoni. Dej najprv začína u mladej dievčiny ale hlavné slovo postupne preberajú démoni a poviedka má slušne akčné vyvrcholenie.

Stratený, stratená, stratené
Hlavná postava sa vracia domov a čaká na vlak. Vlaku sa ale nejak nechce a tak dlho čaká na stanici sám. Vlastne nie úplne sám, je tam s ním aj záhadný výpravca. Prišlo mi to atmosfericky ako Silent Hill a že ja Silent Hill maximálne milujem. Ibaže pri tejto poviedke mám zmiešané pocity. Nápad super, podané super, atmosféra sa dá krájať. Lenže ja som to proste nepochopil, čítal som to dva krát a hlava mi neberie, čo sa vlastne udialo. Nuž keď sa raz pošťastí a budem sa môcť na toto autora opýtať, tak snáď sa dozviem. Alebo tam hľadám niečo viac, ktoré tam ale nie je.

Andrášiovská pivnica

Po denníkovej forme textu tú máme tento raz audio záznam. Nuž, tam kde denník fungoval skvelo, tu to trocha hapruje. Text totiž niekde končí aj uprostred vety, z dôvody nezrozumiteľnosti nahrávky. Toto funguje v céčkových handycam hororoch (ktoré ale mimochodom “žerem”) ale v knihe to na mňa pôsobí rozpačito. Ale nápad zaujímavý, prostredie dobré, akurát sa to mohlo trocha natiahnuť a vytvoriť tak napínavejšiu zápletku pri nejakom boji o prežitie.

Tri noci na zámku

“Borec nakonec”. Tak by som hodnotil túto poslednú poviedku. Možno to má svoje muchy a je to vlastne taká mierna vykrádačka rozprávky “Nebojsa”. Lenže mne vykrádanie nevadí a rozprávku Nebojsa milujem a baviť ma bude aj po stý raz čo si ju pozriem. Tu sú síce okolnosti iné, ale pointa je prežiť 3 strašné noci na zámku. Ale tu by sa teda bál aj drevorúbač Ondro teda a neviem neviem, či by kliatbu zlomil.

Záverečný verdikt :

No ak by som mal hodnotiť poviedky ako hororové, tak tu by sa zakoplo. Názov knihy a skvelá anotácia navodí u človeka túžbu po dobrom horore. To sa tu ale až na jeden prípad nestane, strach som nepociťoval. Lenže netreba byť “hnidopich” poviedky sú to veľmi dobré, ani u jednej sa mi totiž nestalo, že by som mal nutkanie ju preskočiť, že pôjdem radšej na ďalšiu. Všetky ma zaujali a u všetkých som chcel vedieť ako to skončí a tie konce, aj keď občas useknuté, tak poväčšine veľmi kvalitné a zaujímavé. Taktiež je to v mojom prípade aj zložitejšie, ja mám na horory úplne iný meter. Videl som ich ,množstvo, pozerám len tie najlepšie, dennodenne si pustím nejaké duchariny. Mám rád tu výzvu strachu a milujem aj hry ako Slender, Amnesia alebo Outlast. To mnoho ľudí nehrá dlhšie ako minútu a ja sa u toho zatnúť dokážem a užívam si to v noci na sluchátkach. Tieto poviedky by som hodnotil ako správne mysteriózne a u takých sa ja osobne báť nebudem. Ale kniha hovorím, kniha dobrá, slovenských autorov moc načítaných nemám a znova sa presviedčam, že je to chyba.

Taktiež by som vyzdvihol jednu vec, ktorá vydavateľstvu Artis Omnis ide. Kvalita obalu. Knihy robia v kvalitnom pevnom prevedení a dobrou voľbou obálky, ktorá správne navnadí. To je dôležitá vec, ja ako človek, ktorý knihy kupuje vo veľkom, často podlieha tomuto podlému triku vydavateľstiev a kúpim si knihu niekedy hlavne preto, že dobre vypadá. A ak ste mužského pohlavia tak odporúčam sa pozrieť na zadnú stranu, je tam vyfotená snáď nejaká bohyňa krásy…..

  • 70%
    Hodnotenie - 70%
Sending
User Review
0 (0 votes)

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Zadejte, prosím, znaky z obrázku do textového pole a pak odešlete komentář.
Prepíš text z obrázka

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..