Tulák 1 : Cestou vlka – David Gemmell

Král Drenaje je mrtev – zavražděn bezohledným zabijákem. Do drenajských zemí vpadly nepřátelské oddíly. Jejich rozkazy jsou prosté – zabít každého muže, ženu či dítě. Ale je tu ještě naděje. Pronásledován muži, kteří se chovají jakoz vířata, a zvířaty, která chodí jako lidé, se válečník Tulák musí vydat do země Nadirů plné strašidel, aby našel legendární Bronzovou zbroj. S ní musí zastavit příval. Ale lze mu důvěřovat? Protože je to Tulák řečený Zabiják. Zrádce, který zabil krále.

Už podľa popisu som sa tešil na temnú fantasy, navyše z pera jedného z virtuózov doby a tak som si tretiu knihu z Gemmellovej Drenajskej ságy nemohol nechať ujsť.  Zároveň sa jedná o prvý titul z voľnej trilógie o Tulákovi s pod-nadpisom „Cestou vlka“.

Dej sa odvíja v rovnakom svete, len v inom čase ako predchádzajúce knižky „Legenda“ a „Kráľ za bránou“. Dokonca aj v tej istej krajine – Drenaj. Legendárni generáli, Egel a Karnak bránia Drenaj proti susedným Vagrijcom, ktorí sa v tom čase nachádzali na mocenskom výslní. Drenajský kráľ bol navyše zavraždený a destabilizovanou krajinou, ktorej chýbalo ucelené vedenie, sa šíri anarchia. K tomu všetkému zlo plnými priehrštiami rozhadzujú temní vyznávači Ducha chaosu. Kráľa samozrejme nezavraždil nikto iný, než legendárny nájomný vrah, vlk samotár, Dakeyras, zloduch horší než démon, ktorým matky strašievajú svoje deti.

Gemmell ako obvykle vykresľuje krajinu bezprávia, divokú krajinu, v ktorej sú vražda a znásilnenie na dennom poriadku bežných ľudí. Tí sa dostávajú medzi kladivo banditov a nákovu nepriateľských vojsk. Vzniká všeobecná panika a svet tak kruto prozaický, že dobro sa stalo len abstraktným pojmom. Gemmell s obvyklým stoicizmom obnažuje krutovládu, v ktorej si hlavný anti-hrdina pláva ako ryba vo vode.

Dakeyras je protagonista,  ktorého si neskorší autori temnej fantasy brali za vzor. Temné udalosti vlastnej minulosti z neho vysali dušu. Je bezohľadný realista, silný vo svojej samote a podľa všetkého posledný človek, ktorého by ste chceli stretnúť v noci na prechádzke. Je nájomný zabijak a napriek tomu, že je len priemerný šermiar, má neobvykle vyvinutý cit pre hádzanie ostrých predmetov do očí a nenápadné vkrádanie sa do izieb obetí. Jeho obľúbenými zbraňami sú famózna malá kuša, ktorá zabila viac ľudí, než Armageddon a vrhacie nože. Keďže nemá rodinu ani zázemie, nikde nezotrvá a je nepolapiteľný ako duch. Ak ste ten typ, ktorý má rád satisfakciu, budete s potešením sledovať ako záporákom tuhne krv v žilách pri zmienke jeho mena a ako násilníkom vädnú úsmevy, keď zistia s kým majú do činenia. Pretože ten, kto proti nim stojí je ešte horší a nebezpečnejší než sú oni sami.

Danyal, druhá protagonistka, je mladá, krásna dvadsaťročná žena, ktorá sa snaží ujsť z rozkladajúcej sa krajiny po tom, čo vypálil jej dedinu a ju samotnú znásilnili. Ocitá sa na úteku s ďalšími troma deťmi a do cesty sa protagonistovi pripletie omylom. Keď stretne Dakeyrasa, vzkypí v nej žlč. Ten muž predstavuje všetko, čo sa jej hnusí a od čoho sa snaží ujsť. Znenávidí ho na prvý pohľad.

Dardalion, kňaz Prameňa, je tretím hrdinom. Napriek tomu, že je kňaz, je zároveň základným kameňom najdôležitejšej odnože Prameňa, ktorá sa bude obtáčať dejom celej Drenajskej ságy. Asketický mních stretne behom prepadnutia Tuláka v lese a pripojí sa k nemu. Spolu vytvoria akýsi prelínajúci sa kontrast temna a čistoty. Dardalion je postava dynamická, ako už Gemmellove postavy bývajú a napriek tomu, že nie som veľký fanúšik filozofických debát vo fantazijnej literatúre, Gemmell používa trefné výklady, ktoré nenudia a stane sa, že si kus z nich odnesiete aj do reálneho sveta.

Ďalším a posledným hrdinom, je Dakeyrasov kamarát z armádnych čias – Gallan. Pri ňom si asi Gemmell uvedomil, že dávať protagonistom mená na „D“ už je podozrivé a je presne taký ako jeho meno naznačuje. Galantný, zásadový hrdina, pre ktorého sa svet skladá z čiernej a bielej farby, miesto pre sivú, či strednú cestu v ňom neexistuje. Vyniká v šerme a je rešpektovaný veliteľ. Jedná sa o klasický formát hrdinu, no s tým rozdielom, že uvedomuje si, ako pôvodné hodnoty – odvaha a česť, vychádzajú z módy, nahradené šovinizmom. V jeho očiach svet upadá a to ho deprimuje.

Postavy sa nádherne dopĺňajú a Gemmel ľahkým perom opisuje udalosti, ktoré prekladá pútavým rozprávačským jazykom a i komplikované situácie vám dokáže objasniť tak, že vám nič z deja neujde. Napokon vám všetko zapadne na miesto a vytvorí jednoliatu mozaiku a vy sa plesne do čela so slovami “Ahá, tak preto!”. Dej je plynulý a perfektne nadväzný, doslova listujete stránky tak rýchlo, až pália prsty. Priama reč je u Gemmella vždy kľúčová, pretože poháňa dej dopredu. Prelínanie medzi dejovými líniami protagonistov nie je rušivé a je výborne spracované. Nestáva sa, aby Gemmel dej odsekol v napínavej časti a strčil tam zbytočnú „kultúrnu vložku“ len preto, aby natiahol očakávanie. Teror a krutosť sú realisticky opísané, navyše pohnútky a postoje postáv k násiliu sú vysvetlené priam geniálne a behom deja sa menia, rovnako ako postavy samotné. Nestretnete sa tu so zaťatým hlupákom, ktorý je za každých okolností slepý k faktom . Kniha je zahalená závojom temnoty a titul odporúčam nielen nadšencom D. Gemmella a heroickej fantasy, ale i  špecialistom na dark, či gritty fantasy vo štýle „Abercrombie“, ktorý sa sám netají inšpiráciou práve v tomto autorovi.