Zajtra bude včera

V ťažkých a pochmúrnych časoch, a to nielen pre malých vydavateľov, Hydra nabrala odvahu a  koncom roku 2020 prišla na trh so zbierkou slovenských a českých autoriek a autorov. Nosnou témou bolo (malo byť) sci-fi. Do akej miery sa zámer vydaril, podľa môjho skromného názoru, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch (ako vždy – bez spojlerov).

Tono Stiffel otvára dvere a pozýva čitateľov ochutnať poviedkové výplody v krátkom a efektívnom predslove.

Ohňostroj (Karol Hajdu): Obstojne napísaný military príbeh, ktorý sa rozbieha v dvoch rovinách, spočiatku oddelených, ktoré neskôr do seba zapadnú. Happy End tu veru nečakajte. 8/10

Dva tucty naděje, hodina smrti (Františka Vrbenská): Čo robiť, keď vami doručená kybernetická kurvička rozdrví významnému zákazníkovi „kohúta“ a dajú vám za to mastné penále? Fantaskne vykreslený svet s vybrúsenou štylistikou vás prenesie do iných sfér a nepotrebujete na to ani „Nirvánu“. Škoda toho záveru, očakával som to inak. No aj tak je to za 10/10.

Galaktická baletka (Dagmar Mehešová): Vesmírna tanečná jednohubka na príjemné odľahčenie. 6/10

Výstava historických zručností (Lenona Štibláriková): Vraví sa, že čím kratší útvar, tým je náročnejšie napísať ho dobre. Lenone sa to podarilo na jednotku. Humorne podaný pohľad z budúcnosti na činnosti naše každodenné stojí za to. 10/10

O původu druhů (Pavel Skořepa): Krátky príbeh plný, miestami až preplnený, myšlienkami, nastoľovaním mnohotematických otázok a filozofovaním. Hoc život tu beží po viacerých dejových linkách, napokon sa presadí… 7/10

Legenda o zániku dediny Hestnerdorf (Tomáš Beník): Archaickým jazykom prerozprávaná legenda o príchode emzákov v stredoveku. Rád by som vedel, čo bol konkrétny dôvod umierania? Žiarenie? Emzácky vírus? 7/10

Plechová nádhera (Beáta Takáčová): Zaujímavo vykreslený svet, kde aj roboti cítia a mnohokrát sú len umraučané kopy plechu. Zápletku som čakal, vzhľadom na dĺžku textu, trošku viac prepracovanú, a nie až takú prvoplánovú. Kvitujem autorke štylistickú prácu s textom a aj zapletanie humoru. Záver je mierne let down. 7/10

Vydierač v problémoch (Anna Olejárová): Anička si strihla humornú scifinu a veľmi sa jej to podarilo. Z deja nechcem nič konkrétne prezradiť, užite si to sami. 9/10

V tieni úspechu (Monika Kandríková): Príbeh napísaný interesantným štýlom. Hoci je téma vážna, autorka sem-tam skĺzne k humoru. Mal som pocit, že miestami je to príliš opisné, vatovité a vyskytnú sa aj logické zakopnutia. Ale vcelku je to celkom fajná, i keď zvláštna, nadpriemerná poviedka. 6 – 7/10

Hladné jazero (Naďa Vojteková): Text pomaly s rozsahom novely má vláčny rozbeh. No aj tak sa autorke podarilo vtiahnuť ma do napínavého deja a nedočkavo čítať, ako to celé dopadne. Jediné, čo môžem vytknúť, je, že táto poviedka tematicky vôbec nezapadá do sci-fi žánra, je to čistá hororová fantasy bez akéhokoľvek sci-fi prvku, a pritom stačilo, aby tie jazerné panny boli napríklad mimozemské formy života, ktoré stroskotali na zemi… 8/10

Maska Markovej smrti (Roman Pikulík): Neviem, či sa dá tento počin označiť za weird sci-fi?! Ja by som ho skôr nazval WTF kúsok. Na môj vkus je tam napchatých až priveľa odkazov (a obrazov), ktoré napokon udusia celý dej, ktorý vlastne asi nie je podstatný. 6/10

Misia bez návratu (Katarína Soyka): Marťanská humorná sci-fi plná hravých narážok, prešpikovaná iróniou vrcholí zabíjaním, vraždením a tragédiou. Zladiť humor s tragédiou, aby to vyznelo tak, ako má, vyžaduje vysoký kumšt, a nie som si tak celkom istý, či sa to Soyke v tomto príbehu podarilo. 6 – 7/10

Tajomstvá lode Mauretánia (Milan Tichý): Klasická space opera, popretkávaná prvkami military sci-fi, je napínavejšia v druhej časti. Ak by sa to ešte viac preleštilo a odpadol by balast, upravilo by sa zopár dialógov a odstránilo pár nelogizmov, boli by to tie najvyššie body. Takto 7 – 8/10

Objekt 23 (Edita Dufková): Krátka scifina s veľmi zaujímavým prostredím a nastavením témy. Rád by som sa dočítal, čo sa stalo o päť mesiacov… 9/10

Schrődingerov vesmír (Juraj Búry): Asi zatiaľ poviedkovo to najlepšie, čo som od Ďuriho čítal. Vhodne zvolená téma a napínavý dej. Len neviem, či som správne pochopil záver. Niektoré intermezza od „ducha“ mi prišli nadbytočné. 8 – 9/10

Gauneři (Jaroslav Mostecký): Ach, Mosťáku, už prvý odsek mi vohnal slzy do očí. Večná škoda tak kvalitného autora a človeka. Novela, ktorá je crème de la crème celej zbierky. Postapo príbeh z česko-poľského pohraničia, keď stúpajú moria, no ľudí neohrozuje len voda, ale skôr ľudská zloba. Iné ako 10/10 sa tu dať nedá.

Fáza –1 alebo ako by mal mať príbeh názov (Denisa Kancírová): Čítať ihneď akýkoľvek ďalší príbeh po tom predchádzajúcom veľmi kvalitnom, by bol „bias“. Tak som si doprial deň voľna. Tu nám autorka ponúkla svoj zvláštny štýl, spočiatku pomerne chaotický. Skákanie z prostredia do prostredia, z línie do línie, no napokon to ako celok dalo zmysel. Ten úplný záver už ani byť nemusel. 7/10 za MZZ.

Chŕŕŕ! (Lenona Štibláriková): Krátka story s pomerne nahustenou atmosférou tragédie posádky vesmírneho korábu. Len ako sa to vlastne skončilo?! 8/10

Hrdinové federace (Martin Paytok): Biomechanicko-votrelecké scifíčko s patričnou dávkou akcie (ako je u Martina zvykom), ale tentoraz navyše umne poprepletané humorom. Zároveň však poukazuje na krivé charaktery ľudí a aj nenažranosť mediálnej mašinérie. Čo ma ale zamrzelo, je, že sa do tlače dostala nie práve tá finálna verzia poviedky. Dosť to kazilo čitateľský zážitok. 9/10

V zajatí času (Anton Stiffel): Typická Tonova zmeska hard sci-fi, citov a emócií, akú som si zamiloval v Zabudnutom vesmíre. Po Adeptke, je toto ďalšia poviedka z rovnakého prostredia a dobrá upútavka na chystanú knihu Časonauti. 10/10

Nositel přiběhu (Petra Štarková): Druhá poviedka v zbierke, ktorú by som skôr zaradil k fantasy, lebo som v nej nenašiel žiadne sci-fi prvky. (Jedine možno ohľadom sci-fi psychológie?! Neviem.) Príbeh až na to, že obsahuje zopár hluchých miest a niektoré intermezzá mi nesadli, je napísaný dobre a škoda, že nepokračoval v realite 27 až do úplného záveru. Z textu je takisto zrejmé, čomu sa venuje autorka profesne. 8/10

Ďalšiu krátku poviedku z môjho vlastného pera elegantne preskočím…

Nezabiješ! (Katarína Soyka): Podobne ako Lenona, aj Soyka si dopriala v zbierke druhú poviedku. Napísala krátky, no zaujímavý, príbeh, kde nastoľuje citové dilemy robotky-„matky“ a nedôveru jej strojcov. Končí sa – ako inak – tragicky. 7/10

• Nakladatelství: Hydra
• Počet stran: 584
• Vazba: brožovaná
• Rozměr: 120 × 170 mm
• Jazyk: slovenský
• ISBN: 9788089968510
• Rok vydání: 2020