Dediči posmrtnej ríše – Dominika Madro

Mrazivý štart roku 2022 so sebou neniesol len zimu a smrť, nie. V tme, kde sa prevaľujú husté tiene a netvory posmrtnej ríše zo seba prskajú ľadové bodliaky, sa zablyslo biele svetlo. Dominika Madro zariekla paskudy a vyciciavačov na trikrát a vďaka tomu nám Artis Omnis mohlo priniesť jej nový román inšpirovaný fínskou mytológiou. A čo nám to teda studený, škandinávsko-slovenský vietor privial?

Normálna odpoveď – príbeh dvoch súrodencov, Galjama a Galjanky, ľudí a polobohov, fantastických krajín i božských ríš. Zahalených smútkom, závisťou, krvilačnou túžbou po pomste i nádejou na lepšie časy, pričom s týmto všetkým sa snažia vyrovnať vznešení i obyčajní ľudia, tí s nadprirodzenými schopnosťami i bez nich. A, samozrejme, aj temné stvorenia, ktoré sa zrodili z kríženia netvorov, špiny a smrti. Viac nemá zmysel hovoriť tu, pretože to dovysvetlí…

… zásadnejšia odpoveď. Dôležité je totiž vedieť, že Dominika Madro urobila fascinujúcu vec – do približne 320 strán textu dokázala vmestiť plnokrvnú epickú ságu. A keď hovorím epickú, myslím tým fiktívny svet s mapou, kultúrno-náboženským konfliktom, drsnú mágiu, príbeh o vzniku sveta a ľudstva, živé božstvá zasahujúce do osudov smrteľníkov, kráľovstvá so starými rodmi, veľkými hrdinami aj utajovanými kliatbami a prakticky tri hlavné dejové línie.

Teda, dalo by sa tvrdiť, že toto všetko nájdeme aj v mnohých ďalších, „ne-epických“ knižných počinoch; tu ale dojem Veľkého príbehu umocňuje silná zbraň – autorkina práca s textom. Začítať sa do Dedičov posmrtnej ríše totiž znamená nasledovné – a v tomto poradí: potešiť sa mapou od Petra Madra; nechať sa ohúriť rozsiahlou genealógiou kráľovských rodov; pochopiť, že jeden svet si môže rozprávať príbeh o svojom stvorení dvomi spôsobmi, v dvoch mýtoch a dvomi rôznymi jazykmi; pochopiť spevy jednotlivých kráľovstiev, a teda si z krátkych príbehov vyskladať mozaiku toho, v akom stave sa svet ľudí nachádza.

Rozostavenie figúrok na šachovnici príbehu autorke chvíľu trvá, to sa nedá poprieť, jednotlivé línie – rozprávané archaickým jazykom mýtov – sa však postupne začnú prepájať a odhaľovať svoje tajomstvá. V niektorých momentoch pritom román pripomína živelnú a pohanskú krajinu Červenákovej fantastiky, v iných zase skôr pochmúrne temno ako od Grzedowicza.

Všetko má však svoje klady aj zápory. V prípade Dedičov je to práve zvolený štýl rozprávania a epický rozsah, čo sa stáva dvojsečnou zbraňou. Archaický jazyk totiž síce dokáže navodiť tú správnu atmosféru, zároveň však prináša dve riziká: po prvé, je natoľko špecifický, že jeho použitie v dlhšom texte nemusí vyhovovať každému a po čase môže viac prekážať než ohromovať. A po druhé, mytologické rozprávanie, do istej miery závislé od archetypov, spolu s veľkým počtom postáv neumožňujú hlbší ponor do ich psychiky.

S tým úzko súvisí aj problém s epickosťou. Vtesnať do uvedeného rozsahu také množstvo informácií, akým Madro svoj príbeh vybavila, znamená problém zorientovať sa v názvosloví aj dejových líniách. Keď sa totiž na pár stranách stretnú Aatami, Agund, Agumd, Árond, Adrän, Ardon a Agond… čitateľovi sa môže zatočiť hlava.

Nie je to čítanie pre každého – to je jednoducho fakt, za ktorým stojí špecifický jazyk, menej známa mytológia, vyššie nároky na pozornosť, ale aj zmienené nedostatky. Dediči posmrtnej ríše majú svoje čaro a predstavujú nielen zaujímavo odlišný príspevok do slovenskej fantastiky, ale aj epický dielik v mozaike inak akčnejších a žánrovo podobných diel ostatných autorov.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis.

• Vydavateľ: Artis Omnis
• Rok vydania: 2022
• Jazyk: slovenský
• Počet strán: 328
• Väzba: tvrdá
• ISBN: 978-80-8201-135-0