Dobrodruhovia 1 – 5 – Slavomír Blažek


Fantasy podľa skutočnosti… je to vôbec možné? Áno, je! Predtým, ako otvoríš túto knižku a pustíš sa do čítania napínavých príhod, by si mal vedieť, že toto nie sú príbehy, aké nájdeš v iných knihách. Poviedky, ktoré sa skrývajú v týchto stránkach, vznikli na základe príbehov odohraných v najznámejšej RPG (Role Playing Game) hre v Slovenskej a Českej republike Dračí Doupě. Neočakávaj teda bežný dej. Nebuď prekvapený konaním hlavných hrdinov a hlavne – nedúfaj v šťastný koniec. V skutočnosti to totiž býva inak…


Dobrodruhovia 1

Toto varovanie sa nachádza na zadnej strane útleho zošita s veľavravným názvom Dobrodruhovia. Jeho úlohou je asi odradiť od čítania všetkých, ktorí nepoznajú Dračák (teda Dračí Doupě) a usmerniť minoritnú skupinu RPG pozitívnych, že ich tu nečakajú žiadne literárne hody typu Drizztove dobrodružstvá, ale jednoduchý text, kde konanie postáv neovplyvňuje ich charakter, ale výsledok hodu kockou. Ak sa predsa len nájde niekto, kto sa pomocou Dobrodruhov chce zoznámiť s hrami na hrdinov, toho skláti hneď názov prvej z troch poviedok, ktoré v knižke sú.

Tragédia Martina a Božky – existuje ešte nejaký horší nadpis než tento? Ide o úvodný príbeh, v ktorom sa stretáva trojica hlavných postáv s celkom šviháckymi menami. Tar je lovec, Rhynn je barbarka (je barbar povolanie alebo rasa?) a Yaril zasa čarodejníček. Sú neschopní, vlastne málo schopní, čo je samozrejmé, lebo hráči vedia, že sú na nízkych leveloch, teda nič svetoborné sa od nich očakávať nedá. Lenže čitateľ to nevie. Nechápe, ako dokáže byť lovec taký ťarbavý (Myslime na kocky. Ak padne 1, postava sa dokáže potknúť aj o svoje vlastné nohy.) a čarodej hlúpy. Príbeh je taká jednoduchá detektívka, od ktorej sa veľa očakávať nedá, no aspoň neurazí.

Prekliate sídlo – druhý text, podľa mňa asi najlepší z trojice. Ide o tzv. dungeon crawler (po našom prehľadávanie jaskynných komplexov), kde sa to hemží zombiami a inými potvorami. To, ako sa postavy dostanú z dungeonu, ani komentovať nechcem. Vlastne chcem. Ide o časový problém. Hráči už hrajú dlho a PJ (rozprávač, tvorca príbehu – nazvime ho, ako chceme) by to rád ukončil. Vie, že už viac prekážok nemá zmysel hráčom nakladať, a tak povie – aha, tu sú dvere a tadiaľto sa dostanete von. Problém? V hre nie. Pre čitateľa, áno. V tomto príbehu sa naplno ukázali hody kockou. Boje s potvorami sú popísané katastrofálne a myslím si, že sa za to dodnes autor hanbí. A keď nie, mal by sa.

Hrozba z lesa – to už ani nemá význam popisovať. Hrdinovia sa vypravia s trojicou ďalších ľudí do lesa vyprášiť zlu kožuchy. Síce ostatní dedinčania sú rozhodnutí pomôcť im, no jedna z postáv povie: „Je nás šesť, to je akurát! Tá chamraď nevychovaná by sa nám len zbytočne plietla pod nohy.“ Čo je to za blbosť? Keď chcem niekoho/niečo nájsť v zalesnenom teréne, potrebujem čo najviac ľudí, ktorí vytvoria rojnicu, nie?

Ako čitateľ som bol naivitou a strašnou štylistikou textov zhrozený, lenže ako hráčovi RPG hier mi prvá knižka Dobrodruhov predsa len niečo dala. Námety. Pre Pána jaskyne (áno, to je ten PJ), ktorý ešte len začína a je plný nadšenia, je táto knižka dobrou pomôckou, ako koncipovať úlohy pre svojich hráčov.

Iný význam v tomto projekte zatiaľ nevidím.

Dobrodruhovia 2

Druhý zošit pokračuje v šľapajach svojho, podľa roku vydania, iba o málo staršieho brata. Postavy postúpili o úroveň, sú trochu skúsenejšie a realizačný tím je na tom podobne. Chyby z jednotky ostali, no nie sú také markantné. Štylistika je naďalej problém, no tentoraz sa už text nejaví ako otrocký prepis hry, dokonca ani hráčske hody kockou nie sú také zreteľné. Väčšinu dialógov by bolo potrebné upraviť a menšinu vynechať, lebo prehovory postáv sú kostrbaté a neposúvajú dej dopredu. Trojica hrdinov rozpráva, akoby patrili k intelektuálnej vrstve, no pritom sa správajú ako debili. Kúzelník je z nich najväčší. Čitateľ sa už v prvom zošite dozvedá, že mladý mág hľadá liek pre svojho otca (aspoň to tak tvrdí), no s oveľa väčšou chuťou sa venuje sidequestom s kamarátmi. Myslím si, že za ten čas, čo je on na cestách, by mal byť jeho milý rodič minimálne dvakrát mŕtvy, pochovaný a ešte by sa našiel čas na exhumáciu kostrových pozostatkov.

Čitateľov znova čaká trojica príbehov, no už je cítiť jemné vodiace vlákno hlavnej dejovej linky. Zamrzí ešte Fedor. Myslím meno Fedor. V hrách na hrdinov sa stáva, že PJ-ovia dajú vedľajšej, menej dôležitej postave nevhodné meno (v prvej časti Dobrodruhov to boli Jožo, Božka a spol.). Je to kvôli improvizácii, keď je potrebné rýchlo vymyslieť postavu, ktorá zasiahne do života hrdinov. Takáto postava sa občas vymýšľa priamo počas hry a nie je priestor popri tvorbe jeho charakteru myslieť na to, ako by sa mala volať. Ibaže autori tohto projektu neboli v časovej tiesni a mohli ich pomenovať menej absurdne.

Poteší záver. Zatlačí totiž čitateľov do situácie, keď budú chcieť vedieť, ako to s dobrodruhmi bude pokračovať ďalej. Vari sa blýska na lepšie časy?

Dobrodruhovia 3

Žiaden veľký zázrak sa nekonal. Veľký nie, malý áno. Zlepšila sa štylistika, text sa číta plynulejšie. Ak by takto bol napísaný prvý zošit, bol by som spokojný. Dokonca hráči, ktorí hrajú za hrdinov v tomto RPG príbehu, sa už konečne zžili so svojimi postavami a tie sú konečne trocha uveriteľnejšie. Čomu čitateľ verí menej, sú krčmy. Už Vinco Šikula povedal, že nebýva na každom vŕšku hostinec (Fakt to povedal, vygúglite si!), napriek tomu ich autori dávajú všade. Ak by sa tento svet zastrešil, vznikla by z toho jedna obrovská krčma. A ešte k tomu aká fajnová! Akoby sa nebralo do úvahy, že toto je pseudostredovek a pohostinstvá pripomínajú súčasné druhé cenové. Viem, teraz možno rýpem, no ak by si PJ nalistoval hocijakú populárno-náučnú literatúru o stredovekých reáliách, hneď by sa mu lepšie viedla hra. Napríklad taký Středověký svět (autor Míla Linc) je na RPG hry ako stvorený.

Ďalšou zaujímavosťou tretej časti je, že sa trojica (resp. štvorica) príbehov navzájom prepája. Už sú to skôr kapitoly než jednotlivé poviedky. Hráči nehrajú striktne ukončené dobrodružstvá, ale vyzerá to na celkom slušnú kampaň.

A ešte tu máme jeden podraz voči čitateľovi. Tým podrazom je posledná kapitola tohto zošita, ktorá je neukončená, a kto si ju chce dočítať, musí si zohnať ďalšie číslo. No fuj s takýmito praktikami!

Dobrodruhovia 4

Ak niekto prelúskal Dobrodruhov až po štvrtú časť, tak je isté, že ho to muselo aspoň trocha chytiť. A štvorka sa mu za to poďakuje napätím, slušnou štylistikou, zaujímavými zvratmi. Aj ja som si povedal, že som tento projekt mohol načať práve týmto zošítkom a moje pocity by boli oveľa pozitívnejšie. Má totiž všetko, čo k oddychovému fantasy-dobrodružnému čítaniu patrí. Možno niekoho prekvapí zakončenie jedného dobrodružstva, keď rozuzlenie prerozpráva matka svojej dcére. Spôsob takéhoto podania sa však dá pochopiť. Ide o princíp hry. Rozprávač (PJ) vymyslel príbeh, no hráči ho odohrali úplne inak, než to on predpokladal. Preto, aby bol čitateľ oboznámený, o čo vlastne išlo, použili autori takúto vsuvku.

Znova je cítiť návrat k jednotlivým poviedkam namiesto kapitol, no nevadí mi to. Dokonca som sa pristihol, že som týmto Dobrodruhom dal prednosť pred inou známou fantasy knihou svetového autora, ktorú som mal v tej chvíli tiež rozčítanú.

No musím znova skritizovať poslednú poviedku. Je neukončená rovnako ako v predchádzajúcej časti. Toto sa naozaj robiť nemá.

Dobrodruhovia 5

Zmenilo sa toho veľa. V prvom rade sa zmenil formát. Namiesto zošita už máme lepenú knižku, vhodnú napr. na cestu vlakom. Je to krajšie, kvalitnejšie a aj reprezentatívnejšie, takže za mňa veľké plus.

Kampaň, v ktorú som dúfal, je fuč. To, čo som si myslel, že bude vodiacou linkou (prezradím – išlo o hľadanie lieku pre otca jednej z postáv) je napodiv rýchlo odfúknuté niekoľkými vetami. Život však pokračuje ďalej, dokonca aj ten herný, a na postavy sa lepia ďalšie a ďalšie problémy.

Keď už sme pri tých postavách – jedna, ktorú som si už ako-tak obľúbil, zmizla. Prečo? Asi preto, že hráč nemal čas hrať, tak ju veľmi jednoduchým spôsobom vyradili. Škoda. Práve táto postava nebola úplne plochá a mala punc uveriteľnosti. K ostatným som si doteraz vzťah nenašiel.

Zostaňme ešte pri postavách – práve v tejto časti projektu si začínam uvedomovať, že nie vždy viem, kto je NPC-čko (postava, ktorá je riadená dejotvorcom) a za ktorú hrá niektorý z hráčov. Je to pozitívum alebo negatívum? Neviem. Dlhšie som nad tým uvažoval. Za klad to môžu považovať čitatelia, ktorí nie sú príliš oboznámení s týmito typmi hier a Dobrodruhov čítajú len ako jednoduchú oddychovku. To, že sa nedá presne definovať, kto je hráčom a kto nie, môže práve skalných obdivovateľov hier na hrdinov rušiť. Otázka ale znie: Koho je viac?

A tu sa dostávam aj k ďalším otázkam a napokon k záverečnému verdiktu.

Aký cieľ si vytýčili autori, keď sa rozhodli vytvoriť takýto nie práve jednoduchý projekt? Ak pomocou Dobrodruhov chceli zvýšiť záujem verejnosti o RPG hrách, tak je to úctyhodná myšlienka, no bojím sa, že na osvetu nie úplne najvhodnejšia. Prilákať ľudí k tomuto typu hier nie je ľahké. U starších je brzdou nedostatok času a mladší zasa vyhľadávajú instantnejšiu zábavu, ako sú napríklad počítačové hry. V šírení povedomia o RPG hrách by viac mohli pomôcť centrá voľného času či školské družiny.

Ak bolo cieľom projektu zasiahnuť skupinu, ktorá RPG hry pozná, prípadne aj hrá, tak pre nich sú Dobrodruhovia zbytoční. Úsilím, ktoré dali autori do tohto projektu, mohli vytvoriť celú kampaň, ktorú by hráčom ponúkli, aby si ju zahrali. Mohli vytvoriť vlastný svet a upraviť ho k nejakému hernému systému (napríklad Dračí Doupě II) a podobne.

Autorom textu je Marián Kubicsko.

Za recenzné výtlačky ďakujeme autorom kníh.

Podrobnosti prvého dielu:

  • Autori textu: Tibor Bucsuházy a kolektív
  • Autor obálky: Lee Simpson
  • Počet strán: 64
  • Väzba: brožovaná väzba
  • Rozmer: 148 × 210 mm (A5)
  • Jazyk: slovenské a české vydanie
  • ISBN: 978-80-89422-22-7
  • Rok vydania: 2012
5/10

Zhrnutie

Dobrodruhovia možno majú množstvo chýb a úzku skupinu čitateľov, sála z nich viac nadšenie než profesionalita, no napriek všetkým negatívam ich nemožno odsudzovať. Určite sa nájdu skalní, ktorí na nich nedajú dopustiť. Ja k nim síce ani po piatej časti (tuším ich je zatiaľ deväť) nepatrím, ale ako nadšenec hier na hrdinov som si z ich dokázal požičať zopár drobností, námetov a tém k môjmu PJ-ovaniu. Takže u mňa splnili tento účel.

 

5 thoughts on “Dobrodruhovia 1 – 5 – Slavomír Blažek

  • 4.September 2019 at 12:49
    Permalink

    Pozdravujem,

    nedá mi nezareagovať na túto “recenziu”. Keď si ju prečítam, mám pocit, že autor recenzie vôbec nepochopil myšlienku uvedeného diela (čo aj sám uviedol) a bohužiaľ, vytýka tomuto dielu, že nie je niečím iným, čo by si želal on. Je to ako vytýkať “jablku, že nie je hruškou”. Nemyslím si, že autor recenzie vytýka dielu oprávnené chyby. Napr. neukončenosť príbehov v jednom dieli. Autor recenzie asi nepostrehol, že celá séria je vlastne na pokračovanie a tak sa naozaj nedá niekedy dej ukončiť v rámci jednej knižky, pretože celý dej bude ukončený až vydaním posledného dielu. Nejde teda o samostatné poviedky, ale skôr o epizódy “ságy na pokračovanie”. Tiež nad výčitkou, že nie je možné rozpoznať, kto je “hráč” a za koho rozhoduje “PJ”, sa možno iba pousmiať.. Ja nehrávam DrD a napriek tomu som nemal od úvodného príbehu problém rozpoznať, že “hráči” sú tí v “družine” a tí ostatní sú len “to, co šplouchá kolem”.. Neviem, či si autor recenzie myslel, že hádam ten krčmár, ktorý vystupuje len v jednom príbehu a v jednej scéne, je “hráčom”, alebo ja neviem, ako je možné že nerozpoznal, že “hráči” sú ústredné postavy, ktoré vystupujú v každom dieli a prežívajú rôzne príbehy, najčastejšie spoločne a ostatné postavy vystupujú len v niektorých scénach. Taktiež nesúhlasím, že v deji sa neodráža “charakter postáv”, pretože práve ten sa okrem hodu kockou pretavuje do rozhodnutí a do toho, čo kedy postavy urobia.. Nie, toto nerozhodujú kocky, ale sami postavy a ich “charakter”. Ale to by asi mal recenzent ako skúsený RPG hráč vedieť tiež..
    Tiež nechápem, ako môže autor vytýkať, že “zmizla” jeho obľúbená postava.. Bohužiaľ, asi nepochopil, že práve osudy postáv sú výsledkom jednak rozhodovania samotného hráča a jednak výsledok (občas aj neželaný) jeho šťastia alebo smoly v “hre”, ktorá sa odrazí niekedy aj na neželanom “odchode” postavy. Nemyslím, že toto je niečo, čo je možné vytknúť tomuto dielu, pretože tak ako v reálnom svete, aj v knihe predsa postavy môžu umierať alebo odchádzať. Myslím, že recenzent asi neobľubuje ani všetkými uznávanú a obľúbenú sériu “Game of Thrones”.. Mal by si spočítať, koľko hlavných postáv opustilo dej počas jednotlivých sérií. Recenzent si však zjavne želá, aby všetky postavy, ktoré začali hrať v prvom dieli, dohrali celú sériu až do konca a aby sa asi nepridávali ani nové postavy.. Ale séria “Game of Thrones” hovorí jasne za všetko – aj tam pristúpilo do deja mnoho nových postáv a veľa “obľúbených postáv” napriek nevôli publika odišlo.. A nemyslím, že sa tým znížila sledovanosť alebo obľúbenosť tohto seriálu. Práve naopak – tento seriál má veľkú obľubu a sledovanosť. Ale vyskytuje sa v ňom presne ten istý problém, ktorý recenzent vytkol Dobrodruhom. No a tiež to, že niektoré dejové línie sa postupne “stratia”, resp. už sa o nich nehovorí.. Myslím, že presne týmto “trpí” aj celá séria Game of Thrones, kde sa plno dejov odohrá “len tak” pomimo a potom už nič podstatné pre záver série neznamenali.. Bohužiaľ.. Dobrodruhovia sú podľa recenzenta z týchto dôvodov “na konci rebríčka”.. Hmmm.. Ktovie.. Myslíte, že by recenzent rovnako hodnotil aj sériu Game of Thrones s tými istými chybami? Myslím, že aj tých “krčiem” bolo celkom dosť vo svete Game of Thrones:) A vlastne – videl som ich asi v každom fantasy filme.. A boli celkom “fajnové”:)
    A tiež vytýkanie toho, že mená a názvy obcí majú “slovanský charakter”.. Čo je na tom vlastne zlé? Prečo práve túto vec recenzent skritizoval? Veď to nijakým spôsobom neovplyvňuje obsahovú kvalitu príbehov.. Nemá to vplyv na dej ani na jazykový štýl, vlastne na nič.. Ale recenzent z toho urobil kľúčové “negatívum” príbehov, len preto, že na to nie je “zvyknutý” z iných knižiek, hoci tento fakt nijakým spôsobom nemôže tento aspekt znížiť kvalitu “deja”. Prečo niečo netradičné a iné, ako “všetko ostatné” musí byť hneď zlé? Prečo majú byť všetky knižky “uniformné”?
    Celkovo považujem túto recenziu za neobjektívnu a recenzent by sa mal vedieť povzniesť nad svoje osobné “sympatie” a “nesympatie” a nerobiť recenziu na niečo, čo “odpísal” ešte skôr, ako to vôbec čítal. Táto recenzia totiž zaváňa tým, že autor bol už vopred pripravený hľadať v tomto diele hocičo, čo bude môcť skritizovať a len málo sa zamýšľal nad tým, či je jeho kritika oprávnená a či to, čo “kritizuje”, treba skutočne “kritizovať”.
    Chcem poukázať na skutočnosť, že ja nie som hráčom RPG, ani DrD, príbehy som si iba prečítal, nie som ich priamym tvorcom, príbehy sa mi páčili a boli pútavé a originálne spracovaním, dejom a tiež štylistikou. Neviem, podľa akých merítok recenzent hodnotil tie príbehy, pretože na jednej strane chce byť strašne upnutý na to, že ide o “hranie DrD”, no na druhej strane sa stavia do role bežného čitateľa, ktorý DrD nehráva. Raz kritizuje texty, že z pohľadu hráča DrD sú zlé, pretože v nej stále hľadá viac “hru” ako knižku a kritizuje nedokonalosť herného mechanizmu a nedokonalosti PJ-a a hráčov a potom zasa opačne – že z pohľadu bežného čitateľa sú zlé, pretože sa v nich až príliš odráža, že sú pretvorené z DrD a nie je v nich odrazená “epickosť a dokonalosť bežných poviedok a knižiek”. Tu sa človek naozaj pýta, čo vlastne teda recenzent od tohto diela chce, aby si zaslúžilo jeho obdiv? Dielo je originálne práve svojim pretavením hrania DrD do epického príbehu a s tým súvisia aj občasné “nelogickosti” rozhodnutí hráčov a recenzent nemôže vytýkať, prečo sa hráč nerozhodol tak, ako by to napísal autor, keby celý dej vymyslel podľa nejakej ucelenej dejovej koncepcie. A tiež nemožno vytýkať dielu, že nie je bohaté na všetky možné detailné a bližšie rozvinuté opisy a ďalšie deje, pretože autor je obmedzený práve tým, že ide o “hranie DrD”, teda nemôže si k deju primýšľať voľne ďalšie “doplnky”, ktoré sa v hre neudiali.
    Záverom.. Myslím, že recenzent proste nedal dielu šancu byť tým, čo dielo chcelo byť.. Originálnym pretavením myslenia a rozhodovania hráčov v prostredí, ktoré im vytvára PJ a tým vytvoriť ucelený príbeh, ktorý zaujme aj nehráčov DrD práve tým, že tu niekedy hráči jednajú neracionálne a dej sa nevyvíja želaným smerom. Ak chcel recenzent geniálne fantasy, ktoré autor vymyslel dokonale do poslednej bodky, aby bolo úplne vyšperkované, asi siahol po nesprávnej knižke.
    Nedá mi tiež nevyjadriť sa k tomu, že recenzent kritizuje “jazykový štýl” diela, no sám má veľmi “prízemný” a jednoduchý jazykový štýl, ktorý zaváňa tým, ako keby recenziu písal “štamgast z krčmy”. Recenzent vystupuje v recenzii veľmi sebavedome ako “kvalifikovaný” odborník na literatúru a najmä na žáner fantasy a tvári sa, ako keby “zjedol všetku literárnu múdrosť sveta”. No pravdou je, že neviem odkiaľ si ľudia uzurpujú právo povedať, že oni sú tí kvalifikovaní na posudzovanie toho, čo je dobré v literatúre a čo nie, čo je kvalitné a čo nie..
    Pôsobím ako docent na vysokej škole, prechádzajú mi pod rukami rôzne články, knihy, príspevky a bohužiaľ, stretávam sa bežne s oveľa nižšou úrovňou jazyka a vyjadrovania, a to aj u “odborníkov”, vedcov a profesionálov s mnohými titulmi, ktorí sa tiež považujú za “kvalifikovaných na písanie” a žiaľ, ich produkty ani zďaleka nedosahujú úroveň vyjadrovacích schopností použitých v Dobrodruhoch. Preto sa pýtam, čo oprávňuje recenzenta doslova “zhadzovať” cudzie diela, pretože podľa mňa by bolo potrebné urobiť “recenziu na recenzenta”.. A myslím, že tak, ako on si “uzurpuje” právo hodnotiť cudzie diela ako “dokonalý a neomylný”, ktorého názor je smerodajný, myslím, že potom ja mám rovnaké právo hodnotiť jeho recenziu ako maximálne neobjektívnu, zaujatú a neprávom kritickú, ktorá ani zďaleka neodráža obsah a kvalitu tohto diela. Aj ja som ho čítal a myslím, že by som ho hodnotil úplne inak.. A nemyslím, že ja som menej kvalifikovaný na posúdenie tohto diela, ako sám recenzent.
    Preto apelujem na každého čitateľa, aby si radšej knižky prečítal, riadil sa vlastným úsudkom a nedržal sa názoru uvedeného v tejto recenzii, ktorý podľa mňa neodráža pohľad väčšinového bežného čitateľa.. Pokiaľ je mi totiž známe, tak čitateľov má táto knižka pomenej, ale ich ohlasy sú úplne iné ako recenzenta a v drvivej väčšine pozitívne.. A ja sa pýtam, či sa dielo má páčiť tým, ktorý ho čítať chcú a čítajú alebo niekomu, kto ho vlastne čítať i tak nechce a preto ho ohodnotil tak, ako ho ohodnotil..

    Reply
    • 5.September 2019 at 8:37
      Permalink

      ********* – podobnosť mena s autorom tohto diela je čisto náhodná 😀 //pôvodne zverejnená čast emailu (pred @) bola na žiadosť autora vymazaná

      Reply
  • 5.September 2019 at 11:30
    Permalink

    PS: Myslím, že na názor má každý právo a ak ide o inú osobu ako autora, tak myslím, že môj názor je samostatný a nezávislý od čohokoľvek a tvorím si ho na základe prečítania príbehov. A myslím tiež, že pri mailovej adrese je jednoznačne napísané, že táto NEBUDE ZVEREJNENÁ, takže myslím, že aj zverejnenie časti adresy je v rozpore s podmienkami, za ktorých som tú adresu uvádzal a myslím, že je neoprávneným nakladaným s mojimi údajmi. Nemám síce dôvod utajovať svoju totožnosť, ale ak je raz v podmienkach napísané, že táto informácia nebude zverejnená, tak naozaj nemá byť zverejnená. Ale myslím, že to by prevádzkovateľ mal sám vedieť.. Ale ako vidím, tu je bežné, že \\\\”negatívny obsah\\\\” a \\\\”očierňovanie\\\\” má prednosť pred cťou a férovosťou, však?

    Reply
    • 6.September 2019 at 9:16
      Permalink

      Myslím, že práve vám by sa pojem “konflikt záujmov” vysvetlovať nemusel. Váš komentár je tendenčný, jednostranný, bez štipky sebareflexie….Myslím si ale, že táto vaša grafomanská eskapáda jasne demonštruje o čom hovorím, takže to asi nemá zmysel viac rozoberať. Pekný deň a veľa dobrodružstiev 🙂

      PS: Zverejnený fragment vášho emailu bol zmazaný. Nemáme problém si chybu uznať a ospravedlniť sa za ňu. Ohľadom recenzie si ale stojíme za každým jedným slovom. 🙂

      Reply
  • 6.September 2019 at 8:49
    Permalink

    Myslím, že bez ohledu na kvalitu těchto knih, každý kdo chce psát příběhy podle RPG hry (a speciálně podle DrD) by si měl přečíst tento text: https://www.fantasyplanet.cz/uncategorized/jak-nepsat/
    Je sice už dost starý, ale pořád platí myšlenka, že RPG hra se nedá 1:1 převést do dobré povídky, nebo dokonce delšího díla.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Please type the characters of this captcha image in the input box
Prepíš text z obrázka

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.