Klobouk s oblohou – Terry Pratchett

Tonička Bolavá je o něco (ale ne zase o tolik) starší než v knize Svobodnej národ. Skoro se nezměnila. Pořád ještě je to dívenka, z níž jde některým (hlavně zlým) dospělým mráz po zádech. Nastupuje do učení na čarodějku, přesně jak bylo dohodnuto, ale nic není tak jednoduché, jak se na první pohled zdá. Pictmužíci, neboli špirkové, kteří si pyšně říkají Svobodnej národ Nac Mac Fíglů, jí slíbili, že dohlédnou na farmu jejích rodičů a Tonička v doprovodu paní Klíšťové vyráží. Jenže něco neviditelného je stále za nimi a ze všeho nejvíc to potřebuje silný mozek…

Klobouk s oblohou prináša ďalšie dobrodružstvo Toničky Bolavej – mladej nádejnej čarodejnice z mäkkej zeme Kriedy, o ktorej si donedávna všetci mysleli, že sa na nej žiadna čarodejnica narodiť nemôže. Veľmi sa mýlili, pretože Tonička je čarodejnicou od podrážok topánok až po vrchol neviditeľného špicatého klobúka, ktorý dostala ako uznanie cti za porážku kráľovnej víl. Aj keď si už presne nepamätá ako sa jej to podarilo, zvládla to takmer sama…teda, len s pomocou Nac Mac Fíglov, národa malých bojovných piktmužíkov, ktorý nadovšetko milujú alkohol a bitky a aj keď majú v priemere len pätnásť centimetrov, nikto by im nechcel skrížiť cestu. Teraz je už dosť veľká, aby mohla nastúpiť do služby a naučiť sa všetky tajomstvá magického remesla. Fíglovia jej sľúbili, že sa postarajú o ovčiu farmu jej rodičov a o Fíglov sa zas postará ich nová hlava klanu, kelda Žanina. Keďže sa Toničke podarilo zahnať víliu inváziu, celkom si verí a začala trochu experimentovať so svojimi schopnosťami. Dokáže napríklad vystúpiť z tela a pozerať sa na seba z vonka. Nie je to nič extra, ale je to užitočný trik, hlavne keď nie je poruke zrkadlo. Jej experimenty ale rozvíril hladinu mágie a upozornili niečo pradávne a nebezpečné, že je v jeho blízkosti osoba natoľko nerozvážna, že necháva svoje telo prázdne a nestrážené….

Tonička trochu povyrástla, už má jedenásť a je o kúsok svojhlavejšia, no stále je to to isté dievča s rozsiahlym slovníkom a schopnosťou vidieť veci také, ako skutočne sú. Keďže odchádza do učenia, vyrojí sa v príbehu množstvo nových vedľajších postáv, ktoré sa vám postarajú o zábavu. Napríklad taký ordnunggeist Osvald (ktorý je opak poltergeista –čiže miesto robenia neporiadku ho upratuje) je rozhodne nezabudnuteľný, hlavne ak ste sa s podobnou osobou, ktorá si potrpí na „chronický“ poriadok stretli v skutočnosti.

Keďže je hlavná hrdinka staršia, aj príbeh je o niečo temnejší. Rozoberá sa aj téma smrti a hlavný nepriateľ naháňa zimomriavky oveľa viac než kráľovná víl z prvého dielu. Dá sa povedať, že je to dokonca najlepšie napísaný nepriateľ zo všetkých štyroch aktuálnych dielov série. Zlojroj je nesmrtelný, extrémne nebezpečný, takmer neporaziteľný a ľahko sa človeku dostane do hlavy. Doslova.

Na jednej strane bojuje Tonička s monštrom starým ako sám svet, ale na druhej strane musí riešiť aj obyčajné problémy. Náročná je napríklad čarodejnícka výučba, ktorá sa zdá byť len nekonečným dojením kôz a vymieňaním obväzov nevdačným ľuďom, nadväzovanie priateľstiev (pretože málokto vie byť tak odporný ako 11-12 ročné dievčatá) a dokonca si nie je istá ani zvláštnou náklonnosťou, ktorú jej prejavuje Roland, barónov syn.

Práve táto malá, veľmi okrajová „ľúbostná zápletka“ je skvelo zvládnutá. Na rozdiel od mnohých diel young adult literatúry to nie je žiaden románik, kde ľudia horia túžbou a podobne. Obaja sú predsalen ešte deti a tak sa len jeden druhému páčia a akosi nevedia čo s tým, tak si navzájom robia trochu napriek, ale zároveň vyhľadávajú prítomnosť jeden druhého…často preto že je to skvelá príležitosť robiť si napriek.

Fanúšikov ostatných Pratchettových kníh o čarodejkách poteší, že sa znova objaví aj Bábi Zlopočasná, teraz na dlhšiu dobu a obháji svoju pozíciu nepísanej hlavy všetkých čarodejok.

„Takže paní Zlopočasná je hlavní čarodejka, je to tak?“
„O, to ne! Čarodejky jsou si všechny rovny. My nemáme nikoho takového jako hlavní čarodejku. To je naprosto prosti zásadám čarodejníctví……A kromě toho by neco takového paní Zlopočasná ani nedovolila.“

Práve Bábi ku koncu knihy zohrá niekoľko dôležitých úloh a aj cez ňu dostane čitateľ pár skvelých rád, zaujímavých rozuzlení a keďže ide o knihu určenú mladším čitateľom aj ponaučení. Uvedomíte si, že jediná správna cesta je postaviť sa problémom a prevziať zodpovednosť za svoje činy. Začnete uvažovať nad tým, koľko kúziel a mágie je aj v tomto našom obyčajnom svete a uvedomíte si, že nie je dobré ostať stáť na jednom mieste, no vždy je dobré vrátiť sa domov.

„Proč lidé odcházejí? Proto, aby se mohli vracet. Aby to místo, odkud pocházejí, viděli novýma očima a v jiných barvách. A lidé, kteří tam žijí, je pak také vidí jinak. Vrátit se tam, odkud pocházíte, není totéž jako nikdy neodejíť.“

Nebol by to Terry Pratchett, keby sa mu nepodarilo skombinovať napínavý príbeh hýriaci skvelými postavami s množstvom humoru a ako čerešničku na torte pridať množstvo skvelých myšlienok, ktoré odzrkadlujú skutočnosť až nebezpečne ostro. Druhý diel je ešte vydarenejší než prvý, obálka vyzerá skvelo a som si istá, že ktokoľvek po knihe siahne, neoľutuje. Aj keď pravdepodobne nejde o najlepšie dielo z celej jeho tvorby, je to skvelá kniha a hlavne s priahliadnutím na to, že ide o knihu pre mladších čitateľov. Radosť z nej budú mať ale určite aj dospelí.V rozsiahlom diele Terryho Pratchetta má každý svojich obľúbených hrdinov a sériu, ktorú číta najradšej. Táto je moja (a v tesnom slede za ňou Elánius a jeho nočná hliadka  )