Kvety pre Algernona – Daniel Keyes

Dogtor Štrauz vravi že mam pýsať šetko čo si mislím a pametám a šetko čo sa my otteras stane. Nevjem prečo ale hovorí že je to duoležite abi vydeli či ma muožu použiť.

Keď Daniel Keyes v roku 1959 uverejnil poviedku Kvety pre Algernona, asi netušil, že sa práve zapísal do dejín fantastiky. O rok neskôr získal cenu Hugo a po rozšírení poviedky na román v roku 1966 k nej pridal aj cenu Nebula. Príbeh o mentálne postihnutom mužovi, ktorému po operácii začne stúpať inteligencia, sa stal nadčasovým.

Charlie Gordon má 32 rokov, IQ 68 a navštevuje školu pre mentálne retardovaných dospelých. Keď dostane ponuku podstúpiť operáciu na zvýšenie inteligencie, neváha, pretože chce byť múdry ako ostatní a verí, že ho potom ľudia budú mať radšej. Ako jeho intelekt po operácii narastá, Charlie zisťuje, že svet a ľudia okolo neho sú iní, než si myslel. A že on sa mení tiež. Ale je to dobre?

Daniel Keyes
Daniel Keyes (zdroj: eu.azcentral.com)

Poznávacím znakom tohto románu, ako aj ukazovateľom meniacej sa Charlieho inteligencie, je jazyk. Keyes vedie čitateľa dejom prostredníctvom „správ o pokroku“ – denníkových zápiskov, ktoré si Charlie píše. Zatiaľ čo zápisky spred operácie sú písané rovnako ako úvodný citát tohto článku, keď sa Charlie po operácii učí gramatické pravidlá a rozširuje si slovnú zásobu, text pomaly dostáva svoju spisovnú literárnu podobu. Ubúdajú hrúbky, upravujú sa pravopis, diakritika, interpunkcia, pribúdajú rozvité vety a súvetia.

Zuzana Trstenská odviedla pri preklade veľmi dobrú prácu. Vzhľadom na hravosť a gradáciu pri preklápaní anglických gramatických javov (a ich nesprávneho zápisu) do slovenčiny by sme mohli dokonca uvažovať, či sa náhodou nenechala inšpirovať Samkom Tálem a jeho Knihou o cintoríne. Nezabúdajme ani na kvalitnú redaktorskú prácu, vďaka ktorej je čítanie potešením.

Na texte samotnom však predsa len trošku vidieť, že oslávil šesť krížikov. Postavy sú zaškatuľkované prakticky od začiatku a žiadne veľké premeny u nich čakať nemôžeme – citlivejší, skúsenejší čitateľ niektoré zvraty odhadne dávno vopred. Napriek tomu postavy ani dej nepôsobia plocho, Keyes im dodal hĺbku potrebnú nato, aby sme ich ľudskosť dokázali pochopiť a prijať.

Prebal 1. vydania (zdroj: wiki)

Lenže klasika sa nestane klasikou vďaka prekombinovanému deju či charakterom postáv. Ľudia sa menia, áno, ale vo výsledku sú stále rovnakí. Kvety pre Algernona však prichádzajú s pridanou hodnotou, a tou je myšlienka.

Charlie Gordon prechádza počas niekoľkých mesiacov zmenami, ktoré bežnému človeku trvajú roky. Hoci pred operáciou nedokázal pri lúštení bludiska predbehnúť ani rovnako upraveného myšiaka Algernona, jeho náhle pooperačné „zmúdrenie“ neujde pozornosti kolegov. Tí sa ho začínajú strániť, pretože je na nich zrazu príliš inteligentný. Charliemu sa vracia pamäť a spomienky na detstvo, rozvíjajú sa uňho vyššie city, sexualita a kognitívne schopnosti. Sám začína ostatných vnímať inak, čo jazyk len podčiarkuje – myslím si, pamätám si, pochybujem, hnevám sa… Smiali sa chlapi v pekárni so mnou alebo na mne? Je ku mne moja učiteľka milá alebo môže cítiť niečo viac? Bol som pre lekárov človekom pred operáciou, po nej alebo budem navždy len pokusným subjektom?

Bez minulosti, bez kontaktu s prítomnosťou, bez nádeje na budúcnosť. Dalo by sa povedať, že pred týmto experimentom Charlie Gordon v skutočnosti ani neexistoval…

Keyes dokázal vystihnúť vnútorný svet mentálne postihnutého človeka veľmi citlivo a zároveň celistvo. Inšpiráciou a príležitosťou na pochopenie týchto ľudí mu bola aj jeho práca učiteľa angličtiny pre žiakov so špeciálnymi potrebami. Priblíženie života skupiny ľudí, ktorá je aj v súčasnosti vytláčaná na okraj spoločnosti, však nie je jedinou témou románu. Dôležité sú aj otázky, na ktoré kniha ponúka odpovede len občas. Je lepšie vedieť o svete málo, no byť šťastný, alebo radšej vedieť viac a vidieť aj to zlé, čo nevedomosť zakrývala? Stačí intelekt a vedomosti na to, aby sme boli lepšími ľuďmi?

Daniel Keyes a dve verzie Charlieho Gordona nastavili spoločnosti zrkadlo pred desiatkami rokov, no nepeknú tvár v ňom vidíme dodnes. Kritiku ľudskej povrchnosti a arogancie, povýšeneckého prístupu k postihnutým, ako aj nedostatku lásky medzi nami dokázal pretaviť do citlivého a silného príbehu o ľuďoch a ľudskosti, ktorý sa zaslúžene zaradil medzi velikánov – a to miesto mu stále patrí.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Albatros Media Slovakia.

  • Vydavateľstvo: Lindeni (Albatros Media)
  • Počet strán: 280
  • Väzba: pevná väzba s prebalom
  • Rozmer: 130 × 200 mm
  • Jazyk: slovenský
  • ISBN: 978-80-566-0896-8
  • Rok vydania: 2019
  • Prekladateľ: Zuzana Trstenská Kamenská
10/10

Zhrnutie

Citlivé a hlboké rozprávanie o tom, že vedomosti nerobia človeka a že niekedy vedieť viac znamená cítiť sa horšie. Príbeh, v ktorom ľuďom nastaví zrkadlo práve ten, koho za človeka ani nepovažujú.

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj náš Instagram.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Please type the characters of this captcha image in the input box
Prepíš text z obrázka

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.