Mágové – Lev Grossman

Napínavý příběh o mladém muži, který praktikuje magii v reálném světě. Quentin Coldwater je nadaný, ale nešťastný. Chodí na střední školu, je stále obklopen fantasy příběhy, které četl jako dítě, příběhy zasazenými do magické země jménem Fillory. Představte si jeho překvapení, když se náhle nečekaně dostane na velmi tajnou, velmi exkluzivní školu kouzel v severní části New Yorku, kde získá skvělé vzdělání v moderním čarodějnickém řemesle. Ale kouzla Quentinovi nepřinesou takové štěstí a dobrodružství, o jakém snil. Ukazuje se, že země Quentinových snů je mnohem temnější a nebezpečnější, než si vůbec dokázal představit. Jeho dětské sny se stanou noční můrou…

Kniha prichádza s námetom vysokej školy čarodejníckej, ktorá je náročná, plná driny a ťažkých cvičení. Také je aj čarovanie, sú potrebné presné slová, pohyby, nestačí iba zamávať rukami alebo paličkou.  Na túto tajnú školu sa náhodou či riadením osudu dostane Quentin,  introvert snívajúci o krajine zo svojej knižnej série – Fillorii.

O Fillorii toho spočiatku vieme iba trochu, no i to málo stačí na to, aby sa mi hneď vynorila Narnia. Deti, súrodenci, objavujúce taje krajiny, dva barany strážiace Filoriu, hovoriaci priateľský kôň, tento námet mi prišiel ako pretransformované Kroniky Narnie v mnohých ohľadoch a mrzelo ma to. Hovorila som si však, že kým ide iba o detské knižky, dalo sa to zniesť.  Do určitého bodu…

Príbeh je rozdelený na štyri knihy, z nich obsahovo najviac zaberá prvá a tá sa mi aj najviac páčila. Zachytáva päťročné obdobie Quentinovho štúdia na škole, dospievania, učenia sa zaklínadiel, získavania priateľov i nájdenie lásky.  Fakt, že autor zachytil päť rokov na približne dvesto stranách  je podľa mňa dobrý, najmä preto, že zbytočne nerozoberal a neopisoval stále tie isté veci, ale situácie sa menili.

Získava priateľov a stáva sa súčasťou malej partie. Jeho kamarátka Alica, utiahnuté zakríknuté dievča, Eliot, Josh, Janet,… Každý bol iný, odlišné a dobre vymyslené charaktery. Celkovo sa autorovi podarilo vytvoriť reálne postavy s dobrými i zlými stránkami osobnosti.

Čo sa týka mágie, kúziel bolo dosť, i keď boli náročné a nešlo o žiadnu bojovú mágiu ani duely. Učenie sa princípov, fyzikálne zákonitosti,  čary podmienené mnohými okolnosťami posunuli dielo na niečo viac než je len rozprávka plná zvláštnych slov.

Tohle byl test. Fyzikální magie. Nešlo o žadné taj-či.

Po prvej knihe, teda po doštudovaní Quentina a jeho priateľov na Brakebillskej vysokej škole vstupujú do reálneho života. V praxi to znamená mnoho alkoholu, viac než na škole a i tam už ho bolo dosť, drogy a zabávanie sa v baroch.  Vzťahy medzi priateľmi sa narúšajú a vtedy prichádza nový impulz do príbehy – spolužiak zo školy Penny prináša čarovný gombík, ktorý môže ľudí dopraviť do čarovnej krajiny. Akej? Áno, presne do Filorie cez akýsi priestor Nikoho vstupom cez jazierko. Pripomína to niekomu Narniu?  Presne tak.

,,Probuď se!“ řekla mu Alice. ,,Tohle není příbeh z knížky!  Jenom potkávame jednu podivnou věc za druhou. Někdo tam klidně mohl umřít!“

Samozrejme, príbeh bol nebezpečnejšie a temnejší než Narnia, ale skrátka som si pripadala akoby sa banda dospelých mladých ľudí dostala do Narnie.  To už sa odohrávalo v tretej časti, celá druhá časť bola zdĺhavá a zbytočná, plná rozhodovania  a váhania a rozhovor…

Čo sa týka záveru a rozuzlenia knihy, bol zvláštny.  Osobne som z neho mala pocit, že je pomerne silený, aby mohol príbeh pokračovať v ďalšom diele. Ak by sa kniha ukončila skôr a išlo by o ucelený príbeh, bolo by to z môjho pohľadu pre knihu lepšie.

Quentin prežil mnoho trápenia, dostal sa na vysokú úroveň mágie a potom prichádza zvrat. Som zvedavá na druhý diel trilógie. Príbeh sa rozbehol veľmi sľubne, zaujímavé prostredie a dobre vymyslené postavy. Avšak v druhej polovici knihy kvalita príbehu podľa môjho názoru klesá. Inak ide o dobrú knihu, veľkým plusom bola absencia ľúbostného trojuholníku.

Malým plusovým bodom sú aj odkazy na klasické fantasy – Tolkien a Rowlingová. Nie taká podobnosť  ako s Narniou, ale postavy poznali a mali radi tieto príbehy.

,,Dřív to chodilo tak, že človek řekl elfsky ,přítel´a dveře ho pustily dál,” zamumlal Josh. ,,Teď už čte Tolkiena málokdo.”

Odporúčam najmä už mládeži pätnásť rokov a viac, náročnejším čitateľom a mladým ľuďom, ktorí nepotrebujú presladené príbehy, love story a príbeh s vopred jasným koncom.