Město uprostřed noci – Charlie Jane Andersová

Sci-fi román americkej autorky Charlie Jane Andersovej Město uprostřed noci uviedlo vydavateľstvo Host na trh v preklade Filipa Drlíka ešte v roku 2019. Na obálke odvážne citovali z Booklistu, ktorý Město ohodnotil podobne vysoko ako diela Ursuly Le Guinovej, Franka Herberta či Dana Simmonsa.

Keď knihu prirovnávame ku klasikám takéhoto rangu, výsledky môžu byť len dva: buď je tá kniha naozaj taká dobrá a spočiatku skeptický čitateľ uznanlivo prikývne, alebo je to prepálený marketingový ťah a dostaneme absolútny odpad. Žiadny priemer neexistuje.

Podobne je na tom aj Leden, planéta s viazanou rotáciou, ktorá je vždy k slnku otočená tou istou stranou – jedna polovica planéty je extrémne horúca a presvetlená, na druhej vládnu arktické podmienky a tma. Kolónie ľudí, ktoré tu sídlia, si vybudovali mestá v priehlbinách alebo tieňoch vysokých hôr.

V jednom z týchto miest, Xiosfante, žije aj hlavná hrdinka románu Sofia, ktorej príbeh sa začína ako klasická YA dystopia. Z pokojného študentského života v totalitnom režime ju vytrhne polícia a život jej zachránia len pôvodné obyvateľky planéty, bytosti, ktoré ľudia nazývajú krokodílmi. Jednoduché to však nemá ani druhá hrdinka, Dutina, nomádka a pašeráčka, ktorá ostane po neúspešnom obchode uväznená práve v Sofiinom meste. Príbehy dvoch dievčat sa neskôr spoja a ony napriek počiatočným antipatiám spolu zmenia fungovanie celej planéty.

Je správne hovoriť v ženskom rode – hlavnú úlohu v Andersovej texte zohrávajú práve ženy. Mužským postavám patria vedľajšie roly; často hrdinkám pomáhajú, radia, rozprávajú príbehy či pre ne umierajú. Dej však posúvajú vpred Sofia a Dutina, podporené svojimi priateľkami – bohatý vnútorný svet ich myšlienok, emócií a zámerov, ktoré odrážajú dianie okolo nich, predstavuje hlavnú zložku textu.

Je náročné hovoriť o tomto románe bez vyzradenia deja. Andersová nestavila na priamočiaru dejovú líniu a takmer epizodický príbeh sa vpred posúva v pomalom tempe. Tento dojem podporuje aj fiktívny časomerný systém úplne odlišný od pozemského, ktorý autorka len naznačila. Hrdinky často miznú z deja, cykly bdenia a spánku sú načrtnuté len zbežne a žiadna z postáv necíti potrebu tieto aktivity zvlášť reflektovať.

Na druhej strane však Andersová vytvorila fungujúci svet s originálnymi reáliami ako ekonomika, fauna či rôzne kultúry a mýty o osídľovaní planéty. Uvedené netvoria len pestré pozadie, ale naopak, aktívne súčasti románu. Město uprostřed noci je autorsky veľmi dobre zvládnutý text, ktorý civilným jazykom, zrozumiteľne a bez prehnaných emócií uvažuje o témach ako xenofóbia, kultúrna pamäť, trvácnosť tradícií či zmysel konania jednotlivca v spoločnosti.

Je možné využiť iný inteligentný živočíšny druh v politike jediného mesta? Je dôležitejšie uchovávať poznatky o vlastnom národe, hoci už neexistuje, alebo žiť prítomnosťou a budúcnosťou? Ako veľmi nás formujú príbehy, ktoré si rozprávame o vlastnej kultúre? Posvätí dobrý úmysel aj smrtiace prostriedky?

Jednoduchý jazyk, dôraz na každodennosť, absencia explicitného násilia či lingvistické detaily skutočne pripomínajú Le Guinovej romány zo Zememoria či Hainského cyklu. Na druhej strane však Andersovej k dokonalosti ešte čosi chýba.

Pomerne nejednoznačne formuje autorka vzájomné vzťahy postáv. Otvorený romantický vzťah v texte nefiguruje, autorka ho však nepriamo (vlastne takmer okato) naznačuje nielen medzi Sofiou a jej priateľkou Blankou, ale aj medzi pašeráčkami Dutinou a Alyssou. Na základe týchto indícií si tak stále môžeme len domýšľať – a to je škoda. V súčasnosti sa objavuje stále viac literárnych diel, ktoré nezapadajú do heteronormatívnej škatuľky a predstavujú hrdinov a hrdinky s inou než väčšinovou sexuálnou orientáciou. Andersová však napriek tomu zvolila neurčitú formu vzťahov, pri ktorých je otázne, či ide o romantický vzťah, platonickú lásku alebo hlboké priateľstvo. V prípade tohto románu je pritom práve táto nevyhranenosť na škodu – schopnosti autorky jasne naznačujú, že by dokázala nájsť jazykové i argumentačné prostriedky na vytvorenie jednoznačnejšieho záveru.

Malé výhrady by sme mohli nájsť aj pri hodnotení jazyka, ktorý autorka zvolila, konkrétne v opisoch interakcií postáv. Vo viacerých popisoch aktivít chýbajú jedna či dve vety, ktoré padli za obeť originalite jazyka, pričom mohli vyjasniť neprehľadné či nezmyselné vyznenie situácie.

Autorka si občas pomáha aj patetickými frázami a klišé, ktoré sa síce nevyskytujú v texte často, ale o to viac bijú do očí („… viděla příliš mnoho umírání a příliš málo života…“) a v niektorých prípadoch je sporná aj kvalita prekladu. Keďže sa však Andersová hrá aj s lingvistikou a teóriou vymyslených jazykov, Filipovi Drlíkovi určite nemôžeme vytýkať nedostatok snahy a kreativity.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Host.

• Vydavateľstvo: Host
  
• Preklad: Filip Drlík
• Jazyk: český
• Počet strán: 367
• Väzba: pevná
• Rozmer: 135 x 205 mm
• ISBN: 978-80-275-0002-4

Podporte náš portál kúpou knihy cez tento odkaz: