Metro 2034 – Dmitry Glukhovsky

Píše se rok 2034. Před mnoha lety jaderná válka zpustošila převážnou část světa. Lidé přežili jen v nepředstavitelně rozlehlých sítích metra ve velkoměstech. Dole v podzemí vytvořili novou jedinečnou civilizaci. Existence této civilizace je však nyní ohrožena. Na odlehlé stanici Sevastopolskaja se odehrává cosi záhadného. Její obyvatelé jsou zneklidněni, protože ze severního tunelu – jejich jediného spojení s vnějším metrem – k nim přestaly pronikat jakékoliv zprávy. Všechny průzkumné skupiny, které tam vyslali, beze stopy zmizely. V této situace se tajuplný velitel Hunter, který se na Sevastopolské objevil teprve před několika týdny, rozhodne, že přijde té záhadě na kloub… Volné pokračování kultovního apokalyptického bestselleru METRO 2033.

V moskovskom metre ubehol rok a v podzemnom meste vznikol nový problém. Metro 2034 je voľné pokračovanie knihy Metro 2033, nie je to pokračovanie príbehu Arťoma a autor tentokrát použil iný postup. Kým prvý diel sa sústreďoval výhradne na mladého Arťoma, ktorý sa už na svet pred jadrovou katastrofou vôbec nepamätal a prakticky nepoznal nič mimo svojej stanice, tak v pokračovaní tu máme postáv hneď viacero.

Dejová linka je z pohľadu staršieho muža zvaného Homér a po naliehaní pridal do druhej knihy autor aj ženský prvok a tým je mladá dievčina Saša. Homér tým, že je starší, tak zažil svet pred jadrovou katastrofou a veľmi dobre si ho pamätá a ešte radšej na neho spomína. Autor nám tak predkladá rôzne filozofické úvahy plné depresie o ľudstve, našom konaní a zmysle existencie. Niekoho toto možno unavuje ale pre mňa je to jeden z oporných bodov jeho kníh a prečo ich tak milujem. Kniha ma tak veľmi často núti sa zamyslieť a tým mi ponúka niečo veľmi cenné navyše.

Saša je zase opačný prípad ako Homér. Je veľmi mladá a žila iba s otcom na krátkom úseku medzi stanicami. Jej otec bol totiž z metra vyhostený a ona tak musela s ním. Mladá Saša o svete nevie prakticky nič, pre ňu je celá existencia pár metrov štvorcových, to sa ale časom zmení. Saša už síce fyzicky dospela v ženu, mentálne ale úplne nie a v tomto ohľade je úplne nevedomá a iba začína objavovať samú seba ako ženu.

Tieto dve postavy tak predstavujú dva veľké protiklady, kapitoly sa samozrejme medzi nimi striedajú a vytkol by som akurát niekedy príliš rýchle striedanie medzi nimi. Hlavne v prvej polovici knihy to autor striedal niekedy po 5 až 10 stranách.

Striedanie kapitol je ale problém iba minimálny, omnoho väčší problém je tretia dôležitá postava a tou je známy Hunter, s ktorým sa stretol Arťom na začiatku svojej cesty. Hunter v príbehu takmer neustále vystupuje, ale nie je nikdy písaný z jeho pohľadu. Je veľmi chladný a takmer nikdy neprehovorí. Autor mal tak jednoznačný zámer udržať ho tajomného aby to vyústilo k finálnemu odhaleniu a zakončeniu knihy, čo sa ale možno trocha minulo účinkom.

O čom to vlastne celé je? Príbeh nám začína na stanici Sevastopolská a tá slúži ako elektráreň a tým je strategicky dôležitá pre metro. Táto stanica ale nie je sebestačná a potrebuje tak podporu Hanzy výmenou za dodávky prúdu, ibaže jedného dňa sa spojenie s okružnou frakciou preruší a pri pokusoch zájsť do Hanzy pešky sa zatiaľ nikto nevrátil a tu nastupuje Hunter a Homér.

V príbehu sa tak opäť púšťajú postavy na strastiplnú cestu metrom, kde na nich číhajú rôzne zmutované monštrá, nebezpečenstvo radiácie, výstupy na povrch a záhadné paranormálne javy, ktoré aj záhadami zostanú. V tomto je kniha rovnako dobrá ako jej predchodca, oproti prvému dielu má ale pokračovanie jeden nedostatok. Kým v 2033 nás Arťomová púť zaviedla do rôznych častí metra a medzi rôzne frakcie, tak v 2034 už to také rozmanité nie je a príbeh sa odohráva iba na menších traťových úsekoch.

Príbeh ďalej (myslím tým hlavný cieľ našich hrdinov) nie je až taký zaujímavý, ako to bolo v prípade Arťoma, ale napriek tomu ma kniha bavila rovnomerne po celý čas a nikde som nepociťoval výrazne slabšie pasáže. K tomu určite aj pomáha, že kniha je výrazne kratšia ako prvý diel a autor tak nekŕmil vatou na úkor príbehu.