Metro 2035 – Dmitry Glukhovsky

Třetí světová válka smazala lidstvo z tváře Země. Planeta osiřela. Velkoměsta byla obrácena v prach a popel. Železnice rezivějí. Družice se osaměle potácejí na oběžné dráze. Rozhlas na všech vysílacích frekvencích mlčí.
Přežili jen ti, kteří poté, co se rozezněly poplašné sirény, stačili doběhnout ke vchodům do moskevského metra. Tady, v hloubce několika desítek metrů, na stanicích a v tunelech, se lidé snaží přečkat konec světa. Vytvořili si zde svůj mikrokosmos místo původního makrokosmu. Ze všech sil se upínají k životu a odmítají se vzdát. Sní o tom, že se vrátí na povrch – jednou, až pomine radioaktivní záření způsobené svrženými jadernými bombami. A nevzdávají se naděje, že najdou další přeživší…

Recenzia na dlhoročne očakávaný záverečný diel trilógie sa nerodila ľahko. Už zo zahraničných ohlasov a recenzii sa vedelo, že autor urobil hrubú čiaru a v jeho poslednej knihe urobil razantné zmeny. Obavy preto boli namieste. V čom tento strach tkvel? Metro 2033 a 4 si totiž vyšliapali cestičku ako postapokalyptický thriller opradený legendami, príbehmi v príbehu, mrazivou atmosférou a miestami až s prvkami hororu. Mnoho fanúšikov si na sérii obľúbilo práve mutantov, poprípade putovanie s tajomným Chánom. V tomto smere zostane hlad fanúšikov neukojený a v novej knihe by ste márne hľadali akéhokoľvek mutanta a dokonca ako keby autor túto minulosť popieral alebo sa jej zámerne vyhýbal a váš jediný nepriateľ na povrchu je zvýšená rádioaktivita.

Preč sú časy Metra 2033, autor sa posunul a tým pádom prechádza vývojom aj Metro a postavy v ňom. Hlavne prvá kniha bola zameraná na budovanie atmosféry metra, množstvo opisov, filozofické úvahy a hlavný hrdina Arťom bol prevažne mlčanlivý a metro s jeho obyvateľmi boli pre neho jedna veľká neznáma, tak ako aj pre čitateľa. Jeho o dva roky staršia verzia je už ale úplne iná a nepôsobí ani trochu ako starý Arťom. Zmenil sa na rebelenta a idealistu, je unavený typickým životom v metre a chce niečo zmeniť.

V novej bola snaha o reálnejšie podanie metra, jeho fungovania a obyvateľov v ňom. Dialógy sú tak ďaleko hlbšie, reálnejšie a hlavne je ich viac. Dialógy rýchlejšie posúvajú príbeh a pre čitateľa sú tak zaujímavejšie ako ďalekosiahle opisy a na túto kartu to autor vsadil, no podarilo sa mu to iba čiastočne. Ľudstvo vlastným pričinením uvoľnilo svoju dominantnú pozíciu a degradovalo sa o stáročia naspäť. Preživší obyvatelia metra majú bližšie k ľudskej spodine a lúze, uvažovanie je jednoduchšie, výber slov je menší, čo je samozrejme logické a pochopiteľné. Napriek tomu ich autor moc nezvládol, zjednodušoval a skracoval ich až príliš. Postavy si tak často vymieňali krátke slovné spojenia, poprípade až príliš často skracoval vety s tromi bodkami (…) . No posúďte sami.

Tvůj tatík mě poslal na Komsomolskou. Darovat náboje rudým. Aby povstání… Byli tam hladovějící… Povstali. A… Já jsem se k nim úplnou náhodou dostal. K rudým. My – všichni. Tisíc – no, nevím, kolik tam bylo lidí. A oni je… Z kulometů… Mně tam… Nějaká žena… Poprosila, abych jí podržel syna.“

„Musím jim to všem povědět. Suchojovi. Všem. Našim. Zítra. Klidně.

Značná časť rozhovorov prebiehala podobne a uznajte, že sa to nečíta príliš dobre .
K tomu ešte pripočítajme stratu mutantov a nadprirodzena. Ako je potom možné, že túto knihu napriek tomu považujem za najlepšiu v trilógii? Ten rozdiel robí príbeh.

O čom to teda vlastne je? Autor sa konečne zaoberal otázkou, ktorá určite mnohým vŕtala v hlave. Nikdy predtým príliš nevysvetľoval, čo sa vlastne stalo a čo bolo príčinou. Vždy nám bol predkladaný iba tento ohraničený mikrosvet, za ktorého hranicami nič neexistuje. Obyvatelia moskovského metra sú jediní kto prežil? Naozaj z celého sveta už neprežil nikto? Petrohrad, Vladivostok, Paríž, Londýn, New York. Nikdy nikto nezachytil žiadny signál a to je niečo, s čím sa Arťom odmieta zmieriť a znovu sa tak vydáva na cestu metrom aby odhalil pravdu, ako to teda skutočne je. Jeho cesty sa pretnú aj s protagonistami Metra 2034 – Homérom a Sašou – no príbeh je písaný iba z jeho strany. Pri jeho putovaní tak už nie sú problém príšerky, krysy a iné nástrahy ale ruská spoločnosť metra a frakcie. Už nie je dané, že nacisti a komunisti sú tí zlí a polis s hanzou tí dobrí. Ten príbeh je tak prepletený, že už neviete kto je s kým, je preplnený nečakanými odhaleniami, spiknutiami, konšpiráciami a zvratmi a nemôžete si tak byť istý už ničím. Kniha hlavne v jej druhej polovici nabrala veľmi svižné tempo, kde sa to prelievalo z jednej strany na druhú a ciel boľ nejasný a čítalo sa mi to veľmi rýchlo.

  • 100%
    Príbeh - 100%
  • 100%
    Napätie vyváženosť deja - 100%
  • 75%
    Dialógy - 75%
  • 80%
    Postavy - 80%
89%

Súhrn

Čo s tým teda? Metro ako také, bolo až doteraz aj o mutantoch a filozofických úvahách. To prvé tam nie je vôbec a to druhé veľmi v úzadí a ľudia čo chceli hlavne toto, môžu byť veľmi sklamaní. Ja som ale taktiež najviac na metre obľuboval to tajomno a mierne nadpridzeno, no ten príbeh je proste tak skvelý, že mi to tam až tak nechýbalo. Na druhú stranu ak by to nevynechal, tak by som tomu s čistým svedomím mohol udeliť plný počet a takto jemne + kvôli dialógom strhnem. Napriek tomu je to jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítal.

Sending
User Review
4.33 (3 votes)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Please type the characters of this captcha image in the input box
Prepíš text z obrázka

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.