Mytológia v Zaklínačovi #2 – Striga

Spomínate si na úplne prvé popísané Geraltovo dobrodružstvo z prvej knihy o zaklínačovi? Mám na mysli to, keď Biely Vlk zasahoval v Temerii, kde už mnohí zlyhali pri pokusoch zbaviť krajinu strigy, ktorá povstala z nenarodeného dieťaťa z mŕtveho tela Addy, sestry a milenky kráľa Foltesta. Samozrejme, je viac než jasné, že striga má aj mytologické pozadie. Ale vedeli ste, že existuje viac druhov než len tá naša slovanská?

Táto bytosť sa spomína hneď v rôznych kultúrach a má aj niekoľko významov. Pravda, Sapkowski, keďže je Poliak, zrejme siahol po poľskej, respektíve slovanskej strige či teda u nich strzyge, ktorá nie je cudzia ani nášmu folkóru. Podľa dostupných zdrojov to ale ešte sedí skôr na inšpiráciu rumunskou legendou o strigoi.

Zdroj: Art Station, autor: Oleg Volodin

Hoci sa tak nemusí zdať, strigoi má do činenia aj s našou slovanskou strigou. Príbuzenstvo s ňou sa začína už minimálne pri pomenovaní bytosti, keďže striga a strigoi je v podstate identické slovo, keďže strigoi je zrejme odvodenina z latinského výrazu strix či striga, ktorý je spájaný so sovami. Mimochodom, pokiaľ by ste si začali hľadať informácie o strige, prišli by ste na to, že tá sa mala podľa legiend meniť práve na sovu, čo teda dáva zmysel a opäť je to prepojené aj so strigoi. Slovo striga však v rôznych variantoch nájdeme i v iných jazykoch, ako napríklad v Taliansku je to strega a v benátskom dialekte zase strìga, kde to v oboch prípadoch značí bosorku; vo francúzštine je stryge zase označenie vtáčej ženy, ktorá vysáva krv z detí; obdobné výrazy sú aj v gréčtine (strix), už spomínanej poľštine (strzyga) alebo v albánčine (shtriga). V rumunčine strigoi znamená doslova ten, ktorý povstal z hrobu a tento termín je spojený aj so slovom striga, čo zase v rumunčine znamená kričať.

A teraz si poďme si predstaviť niektoré druhy stríg z rôznych ďalších kultúr. Keď však pri čítaní budete dávať dobrý pozor, príde na mnoho podobností medzi všetkými týmito potvorami.

Striga naprieč kultúrami - rôzne druhy

Strzyga alebo strzygi

Začneme poľskou strzygou. Ide o démona či ducha, ktorý je obvykle ženou a je určitým spôsobom podobný upírovi. V minulosti dokonca termín strzyga v poľštine znamenal to isté ako vampír či upiór. Po 18. storočí však došlo k rozdeleniu významov týchto dvoch pomenovaní. Strzyga začala byť viac spájaná s bosoráctvom, zatiaľ čo upiór definoval lietajúcu vampirickú bytosť. V mužskej podobe bolo pomenovanie strigy strzyg alebo strzygoń, ale to sa vyskytovalo zriedka. Najčastejšie išlo o ženy. Za strzygi sa považovali ľudia, ktorí sa narodili s dvomi srdciami, dvomi dušami a dvomi radmi zubov za sebou, pričom druhý rad obvykle takmer nebolo vidieť. Považovali sa však za ne aj deti, ktoré sa narodili už so zubami, a ľudia, ktorí bývali námesační. Dokonca, v čase epidémií sa ľudia pochovávali zaživa, a pokiaľ sa im podarilo vyliezť z hrobu, často chorľavým, slabým a so znetvorenými rukami, taktiež ich považovali za strzygi. Pokiaľ niekoho vyhlásili za strzygu, vyhnali ho z dosahu ľudských obydlí.

Tradovalo sa, že strzygi zomierali v mladom veku, ale keďže mali dve duše, iba jedna z nich odchádzala do posmrtného života, zatiaľ čo druhá opustila telo i hrob, aby v noci lietala a trýznila ľudí. Obvykle strzygina duša nadobúdala podobu sovy, pričom mala tendenciu napádať nočných cestovateľov i ľudí, ktorí sa v noci túlali po lese, aby im vysávala krv a jedla vnútornosti. Verilo sa však, že na krátky čas ju dokáže zasýtiť aj zvieracia krv. V niektorých zdrojoch sa však uvádza, že strzygi neubližovali ľuďom, ale dokázali byť zvestovateľmi toho, že niekomu hrozila smrť. V tomto rozmere teda plnili úlohu banshee, ženského ducha z írskeho folklóru.

No a ako ste sa mohli pred takou strzygou ochrániť? Pokiaľ osoba, pri ktorej bolo podozrenie, že je strzyga, zomrela, najistejšie jej sťali hlavu a pochovali ju separátne od tela, čo malo zabrániť jej návratu do sveta živých. Pomáhať malo vraj aj to, ak ste strzygu pochovali s kosákom pri krku. Používali sa aj také, ktoré majú byť funkčné aj na upírov – spálenie tela, zatĺkanie klincov či kolov do rôznych častí tela, po exhumácii jej strčiť do úst kameň (konkrétne pazúrik), zazvoniť na kostolných zvonoch (to ju malo premeniť na decht), prefackať ju ľavou rukou po tvári, znova ju pochovať za dedinou a prišpendliť k zemi skalou, v každom kúte domu vytvoriť kríž z makových semiačok, exhumácia a znovu pochovanie za prítomnosti kňaza za pridaných rituálov (napr. strčiť strzyge pod jazyk papierik s nápisom Ježiš) či dávať do strzyginho hrobu malé predmety, ktoré mala počítať.

Strigoi Strigoi

pochádza z rumunskej mytológie a malo by ísť o trpiacich duchov, ktorí povstali z hrobov. Pri tejto vete ste si zrejme skôr spomenuli na zombíkov, no nenechajte sa oklamať. Strigoi má byť totiž skôr príbuzným upírov. Na ľahšie získanie sily a živín z krvi obetí má dokonca mať vlastnosti ako transformácia na zviera či neviditeľnosť. Modernou interpretáciou strigoi skrz spojenie s vampirizmom je napríklad aj román Dracula od Brama Stokera.

Strega

Strega alebo stikini je mýtom z legiend pôvodných Američanov. V preklade sa stikini dá definovať ako soví muž. Vo dne má byť človekom, zatiaľ čo v noci vyvráti všetky svoje vnútorné orgány (ktoré si dobre schová, a ešte pred príchodom úsvitu sa vráti na miesto, kde si ich nechal, aby ich mohol znova zjesť a takto sa dostať späť do ľudskej podoby), aby sa mohol premeniť na sovu rohatú a lietať nocou a hľadať nadchádzajúcej obete. Tie oberie o ešte stále bijúce srdce, ktoré si následne vezme k sebe domov, aby si mohol uvariť v začarovanom kotlíku a v pokoji zjesť. Zničiť ho je vraj možné iba tak, že si vyrobíte magický luk so šípom s použitím byliniek a sovích pier, nájdete miesto, kde si pred premenou ukryl ľudské vnútorné orgány a počkáte si tu na neho, kým si príde po svoje vnútornosti. Jedine vtedy je totiž zraniteľný. Principiálne ale vraj tiež ide o druh upíra.

Strega (vyslovuje sa ako Stray-gah)

Táto strega je odlišná od predchádzajúcej. Pochádza zo starého Ríma a išlo o bytosť nebezpečnú hlavne pre deti. Strega bola ženská verzia, zatiaľ čo stregone zase mužská. V noci sa buď preháňala oblohou na lietajúcej koze, alebo sa rovno premieňala na vtáka. Jej cieľom bolo získať korisť v podobe krvi detí, ktoré mala vysávať do poslednej kvapky. Upírskej stregy ste sa ale podľa legendy vedeli zbaviť napríklad aj tak, že ste do detskej izby dali metlu.

Streghoi

Opäť sa vraciame do Rumunska, konkrétne do regiónu Valašska. Tu mala podľa legiend vyčíňať veľmi podobná bytosť ako rímska strega, keďže i streghoi sa mala živiť krvou detí a lietala nocou vo vtáčej podobe. Tradovalo sa, že jej útokom sa dalo predísť už pri narodení dieťaťa. Stačilo, keď po narodení dieťaťa všetci prítomní vyšli von a hodili za seba kameň so slovami: ,,To patrí do úst streghoi.“

Stregoni Benefici

Tento typ strigy alebo vampíra opäť z Talianska mal byť na rozdiel od ostatných svojím spôsobom pre ľudí prospešný. Mal sa totiž živiť na iných upíroch. Odtiaľ vlastne aj ten prívlastok benefici. Nie je však isté, o čo vlastne išlo. Niektoré zdroje totiž uvádzajú, že na rozdiel od väčšiny druhov stríg, stregoni benefici nie je oživlý mŕtvy, ale ide o žijúceho upíra či strigu. Niektorí dokonca tvrdia, že nešlo ani o jedno z toho, no mal to byť len človek, ktorý zasvätil svoj život likvidovaniu upírov. Čiže v podstate asi niečo ako Van Helsing.

Striga (vyslovuje sa ako streehag, s dôrazom na stree) alebo strigen

V Taliansku aj zostaneme, ale presunieme sa do starovekého Ríma. Mali totiž i bytosť, ktorú nazývali striga, lenže podobne ako pri stregoni benefici, nie je jasné, či išlo o ducha, ktorý povstal z hrobu, alebo to bola žijúca bosorka. Slovo striga totiž aj tu vieme preložiť ako bosorka. Táto sa ale viac ponáša na našu strigu, teda, minimálne na tú rozprávkovú. Výzorovo totiž mala byť starou ženou, ktorá sa mala premieňať na sovu a lietať na coveny. Tieto zhromaždenia malo tvoriť sedem až deväť strigele (množné číslo od strigy). Keď celý coven vzlietol spoločne, opisovali ich ako svetlá na oblohe nazývané svetlá bosoriek.

A prečo sa vlastne strigele zgrupovali? Mali na to jednoduchý dôvod. Najskôr oslavovali to, čím boli, tancovali a podobne, a následne sa vyberali na lov detí, ktoré boli ich potravou. Strigele deťom, čo mali byť ich obeťami, vysali krv a všetkých ostatných okolo dieťaťa prekliali na pomalú smrť.

Strigae (vyslovuje sa ako streegay, s dôrazom na stree)

V starom Ríme zostaneme i pri ďalšej kreatúre, ktorou je strigae. Opäť malo ísť o zákernú vampirickú bytosť, ktorá mala podobu sovy so ženskou tvárou. A i ona lietala nocou, hľadajúc deti na vysatie, zatiaľ čo za dňa by ste ju stretli ako starú ženu. Strigae ale spadala pod bohyňu Hekaté, a preto sa ich ľudia vedeli zbaviť tým, že im prinášali obete ako koláče, kuracie srdcia, šteniatka a čierne jahňatá. Uhorský kráľ Štefan I. dokonca vydal zákon, že strigae v noci nesmeli opúšťať svoje domovy ani nikomu ubližovať.

Strige (vyslovuje sa ako streegee, s dôrazom na stree)

A poďme späť do Rumunska, no tentoraz i Macedónska, kde zase mali vampírskeho vtáka strige. Ten mal vznikať vtedy, keď sa duch bosorky vrátil zo záhrobia, aby naďalej mohol terorizovať živých. Prostredníctvom dlhého ostrého zobáka mal mať možnosť roztrhnúť obeti kožu a zbaviť ju krvi. Zaujímavosťou je, že buď tento vták útočil sám, alebo v kŕdli.

Strigoii Morti (vyslovuje sa ako streegoy mortea, s dôrazom na stree a mor) alebo strigoii

Znova tu máme bytosť z rumunského folklóru, no tentoraz ide o muža, a nie ženu, a nie je úplne negatívna, keďže má byť priateľská voči klanom cigánov. O jeho vzniku existuje hneď niekoľko teórii. Strigoii Morti vzniká buď vtedy, keď človek spácha samovraždu, alebo pri úmrtí siedmeho syna siedmeho syna, ktorý sa vráti zo záhrobia. Táto bytosť po návrate zo záhrobia vyzerá vlastne rovnako ako za života, ryšavý muž s modrými očami, ale má dve srdcia. Ide tiež o upíra živiaceho sa krvou, pričom už len jeho prítomnosť spôsobuje strach a odpor. Ľahko sa však dal vypudiť cesnakom. Na to, aby ste ho zabili, ste mu museli zničiť obe srdcia.

Strigoii Vii (vyslovuje sa ako streegoy vee, s dôrazom na stree a vee) alebo Concealment-Rāu (zloduch) alebo Strigoii

Stále zostávame v rumunskom folklóre. Strigoii vii má byť podľa legiend bytosť, ktorá už za života fungovala ako vampirická bosorka a po smrti sa z nej stal upír na spôsob strigoii morti. Rovnako ako strigoii morti aj strigoii vii majú ryšavé vlasy, modré oči a dve bijúce srdcia. Ale predsa sú iní. V noci vysielajú svoju dušu z fyzickej schránky, aby útočila na ľudí, zvieratá i ničila úrodu tak, že všetko pripravuje o energiu. Keď ich duša lieta nocou, vyzerá ako iskry alebo má formu drobného hmyzu či malého zvieraťa. V svojej podstate ide o energetického upíra.

Strigoiu (vyslovuje sa ako streegoyoo, s dôrazom na stree)

To snáď väčšina stríg pochádza z Rumunska? Lebo aj strigoiu je odtiaľ. Už však zase ide o niečo iný druh, ktorý tiež vzniká z mŕtvych. Má mať tendenciu objaviť sa, kedykoľvek poviete jej meno nahlas, a väčšinou ide o ryšavú ženu. Najčastejšie sa zdržiava v opustených domoch a zničiť sa dá iba tak, že ju prikujete klincom o jej truhlu alebo rovno spálite ostatky. Menej nebezpečná je mužská verzia strigoiul. Muži tohto druhu sa ale združujú do skupín a chodia loviť spolu, čo je pre upíra netypické. Pokiaľ by ste si však mysleli, že strigoiul zabijete rovnako ako strigoiu, nenechajte sa oklamať. Jeho viete odstrániť len tak, že po smrti mužovi vyberiete srdce, rozkrojíte ho na polovicu, do úst mu napcháte cesnak a do hlavy mu zatlčiete klinec.

Strigoiul Muronul (vyslovuje sa ako streegoyeeel mooronool, s dôrazom na stree a ool)

Tento druh strigy či upíra – je jedno, čo vezmete do úvahy, keďže je to na podobnej báze – vzniká po smrti dieťaťa narodeného mimo manželský zväzok rodičom, ktorí sa obaja tiež narodili mimo manželský zväzok. Zásadne je toto dieťa vždy ryšavý chlapec, a keď zomrie, vráti sa späť ako strigoiul muronul. Zbaviť sa ho viete iba tak, že mu buď klincom prešpikujete srdce, alebo dieťa po smrti spálite.

Strigol (vyslovuje sa ako straygoal, s dôrazom na stray)

Stále zostávame v rovine rumunských mýtov. Tento druh strigy/upíra vzniká vtedy, keď zomrie niekto, kto používal mágiu alebo bol čarodejníkom. Strigol sa dokáže meniť na rôzne zvieratá, ako mačka, pes, žaba či hmyz, len preto, aby sa dostal čo najbližšie k ľuďom, z ktorých vysáva energiu. Aby strigol nepovstal z hrobu, opäť treba urobiť niekoľko opatrení a aj v tomto prípade sú odlišné pri žene a pri mužovi. Pokiaľ ide o muža, musíte vybrať srdce, popľuť ho a následne mu ho pribiť na čelo železným klincom. V prípade ženy sa srdce pribíja do oka. Zvyšok rituálu je zhodný v oboch prípadoch. Po procese so srdcom sa telo odnesie do hôr, kde sa zanechá na tajnom mieste a vloží sa mu do úst cesnak. Tento rituál sa musí odohrať presne na deň svätého Ignáca a po jeho prebehnutí sa telo ešte musí obaliť vrstvou prasačieho tuku.

Strigon (vyslovuje sa ako straygun, s dôrazom na stray) alebo vedavec

A už sa zase konečne posuňme ďalej z toho Rumunska. Konkrétne sa pri tejto legende ocitáme na Istrijskom polostrove, teda v Chorvátsku. Tento typ živého mŕtveho vzniká vtedy, keď umrie čarodejník, ktorý počas života pil krv detí. O polnoci sa motá medzi ľuďmi, klope na dvere a búcha na okná, čím spečatí osud niektorého z obyvateľov domu, kde zabúcha. Legenda totiž hovorí, že kde strigon zabúcha, tam do troch dní niekto zomrie. Srigon sa zároveň vkráda do domov, vysáva krv deťom a máva sex so ženami, ktoré spia. Ženy sa pritom nikdy nezobudia a ani ich manželia nikdy o ničom nevedia. Strigon sa dá zničiť jedine tak, že mu zapichnete do žalúdka kôl z dreva jaseňa alebo hlohu, ale vždy až po tom, čo sa skončili jeho polnočné potulky. Po prebodnutí sa strigon začne triasť a vytriskne z neho krv. Po smrti musí byť strigon spálený na popol. Posledný záznam o strigonovi pochádza z nemeckého Larbachu z roku 1672, avšak v Istrii dodnes nie je ničím výnimočným, ak niekde naďabíte na čerstvé telo prešpikované kolom.

Stryx alebo Stryga Vel Masca alebo Stryge alebo Stryges alebo Strygia alebo Strygie alebo Strygis alebo Strygon alebo Stryz alebo Stryzga alebo Strzyzyz

Stryx bola opäť záležitosťou starého Ríma. Prvýkrát sa o nej zmienil básnik Ovid v básni Fasti. Priamo v tejto básni sa síce stryx nikde nespomína presne, ale zato Karol Veľký vo svojom Saskom kapituláriu (zbierke nariadení a zákonov) z roku 781 zaznamenal zákon, podľa ktorého po odhalení stryx mala byť táto bytosť kriminálne stíhaná a odsúdená k smrti.

 

Striga a symbolika sovy

Isto ste si všimli, ak ste rozklikli jednotlivé druhy stríg, že takmer každý z nich z akejkoľvek kultúry sa spája so sovou. Či už sa na ňu premieňa, alebo je s ňou spojená akokoľvek inak, takmer všade je tam prepojenie. Odpradávna sa tieto vtáky spájali s mŕtvymi. Prečo? Na to stačí použiť jednoduchú logiku. Na severe sú sovy najčastejšie biele, a keď letia nocou, ich perie sa príznačne trbliece vo svite mesiaca, čo môže spôsobiť, že vyzerajú ako prízraky. Tento fenomén podporuje ešte aj zvuk, ktorý vydávajú. Ten je ťahavý a kolísavý, čo niekedy môže znieť i ako tlmený hlas ducha. Navyše, sovy sa často zdržiavajú v miestach cintorínov či inde, kde sú pochované mŕtvoly, lebo ich sem láka pach rozkladajúceho sa mäsa. Možno na základe tohto v minulosti pre ľudí nebolo ťažké predstaviť si, že sova je prevtelením nepokojnej duše.

Starí Egypťania verili, že časť ľudskej duše reprezentuje vták s ľudskou hlavou, ktorého nazývali Ba. A keby ste sa pozreli na obrázok tejto časti duše v Egyptskej knihe mŕtvych, okamžite by ste si všimli nápadnú podobnosť so sovou. Čo asi nie je zarážajúce, keďže v mytológii aj v literatúre je smrť spájaná s múdrosťou, no a sova je symbolom ako smrti, tak i múdrosti.

Sovy sú často aj symbolom prastarej ženskej sily, čo je spôsobené tým, že pri množstve druhov sov sú samice väčšinou o niečo väčšie ako samci. Pokiaľ by sme sa pozreli práve na staré povesti, v sumerskej básni s názvom Strom chuluppu by ste našli príbeh o bohyni Lilith, ktorá sa zabývala v dutine stromu. Odkaz na sovy, pravdepodobne tiež spojený s Lilith, nájdeme aj na babylonských rytinách zo začiatku druhého milénia. Tie zobrazujú bohyňu alebo démonku s pazúrmi a krídlami sovy či i so sovami po jej boku.

Zdroj: ArtStation, autor: Bartlomiej Gawel

Sovy boli odnepamäti spoločníčkami čarodejníc a bohýň. Napríklad aj taká grécka bohyňa múdrosti a vojny Aténa je taktiež spájaná so sovami, keďže Homér jej vzhľadu pripisuje sovie oči a inde je dokonca zase opisovaná ako žena s hlavou sovy. Neskôr ju už len zobrazovali ako ženu, ktorej sedela na ruke sova. U Aztékov zase sova symbolizovala boha podsvetia Techlotla.

Latinské slovo pre označenie sovy, ktoré znie strix, je aj základom slovíčka striga. A už v prvom storočí existencie Ríma spisovateľ Lucius Apuleius píše o bosorke, ktorá lieta nocou v podobe sovy.

Čo sa týka zvieracej ríše, sova je najosamelejším druhom vtáka, ktorý vyvoláva úžas a hrôzu zároveň. A v tomto zmysle sa spomína vo viacerých legendách rôznych kultúr. Napríklad hindsko-perzskom príbehu Panchatantra samec sovy dokázal svojím až aristokratickým správaním tak uchvátiť ostatné vtáctvo, že ho korunovali za kráľa, ale za dňa, keď spal, vrana presvedčila ostatné vtáky, že sa nerozhodli správne. Poštvala ich proti sove až svoje rozhodnutie vzali späť. A sova s vranou sú do dnešného dňa nepriateľmi. Počas stredoveku sa sova zase stala symbolom židov, pretože tak ako oni, sova vraj pohŕdala svetlom. Už v staroveku však bolo zistené, že pokiaľ sa sova ukázala vonku za dňa, ostatné vtáky na ňu chceli útočiť. Začiatkom 13. storočia zase podľa duchovného Oda z Cheritonu predstavovala symbol bohatých a mocných zneužívajúcich svoje postavenie.

Od 19. storočia sa ale negatívne vnímanie sovy ako symbol smrti zmenilo a už sa zvykne skôr klásť dôraz na to, že je zosobnením múdrosti. Napríklad v rozprávkach sa často stretávame so starou múdrou sovou. Napriek tomu to ale neznamená, že strach z nich úplne vyprchal, čoho dôkazom je napríklad aj to, že keď koncom 20. storočia mali v New Yorku problémy s myšami a chceli to vyriešiť tým, že by na ne vypustili sovy. Tento nápad sa však netešil veľkej podpore, keďže pri pohybe týchto vtákov po nociach v obývaných oblastiach ľudí znepokojovali ich oči a zvuk, ktorý vydávali.

Jane Blake

Fantázia je zem, do ktorej utekám najradšej.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Please type the characters of this captcha image in the input box
Prepíš text z obrázka

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.