Richelle Mead o sérii Pokrvné putá
Richelle Mead je svetoznámou autorkou viacerých sérii a medzi nimi sú najznámejšie Upírska akdémia (Vampire academy) a Pokrvné putá ( Bloodlines). Zo série Pokrvné putá je poslednou knihou Rubínový kruh (The Ruby Circle) a fanúšikovia sú zvedaví čo bude ďalej a na čo sa môžeme tešiť.
Čo bolo na Sydney také silné, že ste sa rozhodla napísať spin-off k Vampýrskej akadémii?
Strávila som mnoho času písaním šiestich kníh o svete Morojov z perspektívy Rose – zasvätenej, ktorej všetky tie “upírske“ veci prišli úplne normálne. Myslela som, že by som ponúkla celkom nový pohľad na vec, ak by sme mali niekoho, kto si myslí, že tento svet je všetko len nie normálny.
Navyše, bolo to naozaj zábavné písať o niekom logickom ako Sydney po impulzívnej hrdinke ako je Rose. Chcela som tiež ukázať, že môžete byť silná žena s rozumom aj päsťami.
Dimitri alebo Adrian, kto je vašou voľbou?
Každý z nich má niečo špeciálne, čo môže ponúknuť a ja milujem oboch. Dmitri je tvoj človek, keď sa chceš jednoducho stočiť do klbka s kakaom. Ak hľadáš niekoho na trblietavú noc v meste, Adrian je tým pravým, komu zavolať…
Máte nejaké výrazné, obľúbené scény zo série Pokrvné putá?
Veľa! Dvorenie a zbližovanie Adriana a Sydney v Zlatej ľalii ( The Golden Lilly) a v Indigovom kúzle (The Indigo Spell) patrí medzi moje obľúbené momenty. Obzvlášť rada mám noc, kedy Adrian objaví jej auto, keď je Sydney v tanečnej škole.
Koniec Ohnivého srdca (The Fiery Hearts) je tiež jedným z mojich obľúbených momentov, aj keď je dosť brutálny. Podobne ako v knihe Tieňom pobozkaná (Vampýrska akadémia) , tieto temné a emocionálne momenty sú tie, ktoré mám naozaj rada.
Uvidíme Sydney a jej gang znova?
Určite. Moja ďalšia séria je kompletne ne-Vampýrsky projekt, ale viem, že znova navštívim Sydney a Rose, prinajmenšom v poviedkach a novelách. A nezabudnite stále čítať knihy iných. Pre mňa je to najlepšia cesta ako sa naučiť písať – byť vystavený štýlom ostatných.
Akú máte radu pre ambiciózneho spisovateľa?
Len do toho. Veľa ľudí hovorí o tom, že chcú napísať knihu, avšak takmer žiadny z nich to neurobí. Napíšte príbeh a starosti o to, či si ho bude chcieť niekto prečítať si robte až potom.
Zdroj: preklad rozhovoru z dolly.com.au