Rick Riordan o svojej novej sérii

Od Grékov a Rimanov Percyho Jacksona až po Egypťanov Cartera Kanea, autor mnohých bestsellerov Rick Riordan strávil posledných desať rokov učením detí o veľkolepej kultúre Stredomoria. V jeho poslednej knižnej sérií – Magnus Chase a Bohovia Asgardu – mieri na sever do krajiny vikingov – objavovať a bojovať. Zahoď tógu, vezmi bojovú sekeru a pridaj sa k Magnusovi a jeho priateľov k občas brutálnemu, ale nikdy nie nudnému svetu Severskej mytológie. Prvá kniha z očakávanej série vyšla na Slovensku siedmeho novembra.

Okrem spracovania od Marvelu, ktoré sa príliš nedrží pôvodných legiend, v pop kultúre veľa severskej mytológie nenájdete. Bolo ťažké udržať Marvelovu verziu Thora, Lokiho a ostatných postáv oddelene od „skutočnej“ Severskej mytológie počas rozprávania Magnusovho príbehu?

Nie naozaj. Od detstva som fanúšik komiksov aj filmov ale, ako si povedal, sú ďaleko od pravdy. Čítam Severskú mytológiu od dvanástich rokov, takže mám dobrý prehľad o všetkých postavách pred zlatou érou Hemswortha a Hiddlestona. Teraz, keď ich majú čitatelia problém vyhnať z hlavy – je to už iná otázka.

V prvej knihe – Prastarý meč – spomínate Bostonské severské korene tak, ako aj vpád Vikingov do Ruska a Blízkeho Východu. Vždy vás fascinovala Severská mytológia? Prispieval ku vzniku knihy fakt, že momentálne žijete v Bostone?

Nápad pre vytvorenie Magnusa Chasea vznikol približne pred desiatimi rokmi, keď sme sa prisťahovali do Bostonu a rýchlo som zistil, že toto mesto je ako stvorené pre tento príbeh. Prekvapujúco malo mnoho spoločného s Vikingskými ľudovými tradíciami. Vikingovia boli zákerný – vyzerá to tak, že sa dostali všade tam, kde by ste ich nikdy nečakali, napríklad do Ruska a Bostonu, či na Blízky Východ. Ako špecialista na históriu a neskôr aj učiteľ som vždy miloval čítanie o Severských hrdinských činoch. Boli obávaní lupiči, to áno, ale aj dômyselní a nebojácni prieskumníci.

Severská mytológia nie je pre slabšie povahy a myslím, že Magnus Chase je trochu viac šťavnatý ako Percy Jackson. Boli počas písania momenty, keď ste si museli spomenúť na svojich cieľových čitateľov a vrátiť sa trochu späť, poprípade niečo zmeniť?

Valhalla je miesto o nikdy nekončiacom krviprelievaní na bojisku. Práve to je Vikingské nebo. Scéna, kde sa Magnus nachádza v boji proti einherjar bola pre mňa veľkou výzvou. Nemalo to byť veľmi strašidelné, malo to obsahovať trochu humoru, ale stále v tom musel byť zakomponovaný akýsi násilnícky duch Valhally. Dúfam, že sa mi to podarilo.

Keď už hovoríme o cieľovom publiku, videl som na niektorých stránkach vekové odporúčanie deväť až dvanásť rokov, hoci mám pocit, že ste sa viac usilovali o mladých dospievajúcich čitateľov. Moje tínedžerské roky sú dávno za mnou a Magnusa Chasea milujem. Myslíte si, že je fér triediť knihy podľa špecifických kritérií?

Oh, celkom vedome je mojím cieľom taký „stred“, pretože je to veková skupina, ktorú som učil a ktorú poznám najlepšie. Nikdy som si nestanovil napísať Magnusa Chasea staršieho (vyspelejšieho), pokiaľ ide o sociálne témy. Viem, že počet starších tínedžerov a dospelých čo čítajú rastie. Čiastočne preto, lebo čitatelia ako rastú, tak si knihy čo čítali udržia v pamäti a čiastočne preto, lebo dobrý príbeh môže pritiahnuť každú vekovú skupinu. Aspoň dúfam! Rozhodne rád počúvam o rodinách, ktoré čítajú knihy spoločne. Rodičia z nich tiež majú, ako dúfam, potešenie.

Tiež tu boli aj žarty, ktoré sa týkali najmä obálky*, vrátane tweetov typu: „Kurt Cobain and the Gods of Asgard“, ale ilustrátor zobrazil Magnusa veľmi dobre. Aj Magnusova matka tvrdí, že vyzerá ako Kurt Cobain. Spolupracovali ste s týmto umelcom aj na ilustráciách v knihe? Aký je váš názor na ilustrácie v románoch všeobecne a kritika, že ovplyvňujú ako čitateľ vníma jednotlivé postavy?

Každý súdi knihy podľa obalu. To sa nedá poprieť. Na prvej pätici kníh o Percym, John Rocco – ilustrátor, sa úmyselne rozhodol – a bolo to múdre rozhodnutie – nikdy neukázať Percyho tvár. Do knihy som vložil vtip o tom, ako Magnusova matka vždy tvrdila, že vyzerá ako Kurt Cobain a John Rocco sa s tým skvelo stotožnil, takže som ostal otvorený myšlienke Magnusa s tvárou. Takto som vymyslel Magnusov výzor, tak sa nemôžem sťažovať! Taktiež je tu iný Magnusov portrét od Disneyho, kde má Magnus oblečené zelené tričko a fanúšikovia povedali, že vyzerá ako Shaggy zo Scooby-Doo. Takže nemôžeš vyhrať.

S Magnusom a jeho kamarátmi z ulice ste urobili úžasnú prácu zľudštenia bezdomovectva. Čo vás prinútilo chcieť pridať tento aspekt do príbehu?

Niekoľko dôvodov. Bezdomovectvo je samozrejme veľký problém a v Bostone je zima obzvlášť odlišná a náročná. Čítal som dobré články o miestnych mladých bezdomovcoch. Toto ma prinútilo rozmýšľať o deťoch bez domova u ktorých som pred rokmi vyučoval. Raz som učil jedného chlapca, ktorý žil v aute a dievča, ktoré žilo na ulici so svojou mamou narkomankou, až dokým nebola zverená do pestúnskej starostlivosti. Pozeráte sa na tieto deti v triede a nemôžete vedieť, aké desivé sú ich životy mimo školu. Chcel som si uctiť ich odolnosť a ducha. Ľudia nemusia myslieť na deti, keď sa povie „bezdomovectvo“, ale tento problém je obrovský.

V Prastarom meči je jedna z hlavných postáv moslimské dievča nosiace hidžáb a ďalšia je dieťa Severského boha a bývalého otroka v občianskej vojne. Máte pocit, že prišiel trend vo väčšej rozmanitosti v modernej kultúre? Je rozmanitosť niečo, čo je ťažké dosiahnuť keď sa jedná o sériu ako je táto, ktorá sa viaže na kultúru a mytológiu špecifického národa?

Zistil som, že to nie je ťažké. Je to prirodzené, pretože žiadna z týchto kultúr nikdy neexistovala v hermeticky uzavretom priestore. Mýty a kultúra idú ruka v ruke a navzájom sa ovplyvňujú odkedy ich poznáme. Úprimne, mám rád rozmanité postavy pretože ak by také neboli, bolo by to nudné a nerealistické pre deti, ktoré čítajú moje knihy. Mám rád fantasy. Píšem fantasy. Ale fantasy svet v ktorom je každý muž, biely, kresťan, Američan, strednej vrstvy a čestný človek… to je príliš fantastické pre mňa, aby som tomu uveril.

V rokoch medzi knihami Zlodej blesku a Magnus Chaseom ste videli vaše vlastné deti prechádzať pubertou. Ovplyvnila táto skúsenosť to, ako píšete tínedžerské postavy?

Bolo to dobrodružstvo, vidieť ich vyrastať spolu s knihami. Haley, môj najstarší, bol mojou inšpiráciou pre Percyho Jacksona, keď mu bolo sedem. A zrazu má dvadsaťjeden rokov. Obaja moji synovia vyrástli z veku, pre ktorý píšem. Mám z toho zmiešané pocity, ale to už nezmením. Stále mi pomáhajú ale namiesto môjho publika sú teraz niečo ako tajomníci tejto série. Stali sa z nich úžasní kritici a editori. Taktiež si dali za úlohu udržiavať ma pri zemi, aby som nespyšnel a to oceňujem!

Rick Riordan: Folkvanger alebo Valhalla?

Podaj mi sekeru, kamoš! Idem do Valhally a dobyjem ten kopec!

 

*Magnusova tvár je vidieť na obálke knihy v pôvodnom jazyku.
Zdroj: https://geekdad.com