Akadémia temna : Spolok vyvolených – Gabriella Poole

Darkova akadémia nie je obyčajná škola. Cassie Bellová je sirota, no práve jej sa podarilo získať štipendium na tejto elitnej škole. Aké zlovestné tajomstvá ukrývajú bohatí a krásni Vyvolení, spolok študentov, ktorí fakticky riadia školu? Kto je tajomný cudzinec, ktorý sa v noci potuluje po chodbách? A čo sa skutočne stalo pred rokom, keď tu za záhadných okolností zomrela študentka? Vedieť málo je nebezpečné, no vedieť príliš môže zabiť.

Gabriella Poole je pseudonym, pod ktorým napísala Akadémiu temna Gillian Philip. Zaujímavosťou je, že zvykne písať skôr knihy pre dospelých, než ako tie pre mládež. Svoje príbehy tvorí v Škótsku, kde býva spolu so svojím manželom, troma psami a dvoma psycho mačkami; premožiteľkou upírov Buffy (lenže v škrečkovskom prevedení), troma sliepkami a poriadne nervóznou rybičkou. Príbehy jej postáv sa odohrávajú hlavne v jej hlave a Gilian hovorí, že jej skôr našepkávajú, čo sa bude diať ďalej, než aby dopredu vedela, ako sa jej príbehy skončia.

Akadémiu temna som si chcela prečítať už dávnejšie, nepatrila však na najvyššie priečky môjho to-read listu. Počas letného voľna je však poriadne teplo, a to je najlepšie obdobie na jednoduché a tenké knihy, nad ktorými nie je potrebné príliš premýšľať. Zdalo sa, že práve do tejto kategórie by Spolok vyvolených mohol zapadať. Teraz môžem s čistým svedomím povedať, že som nebola ďaleko od pravdy.

Spolok vyvolených je kniha na jeden deň, ktorú si vezmete na balkón/záhradu/pláž a zhltnete ju za pár hodín. Tým však nechcem povedať, že je geniálna alebo niečo podobné, skôr je priemerná – ale v tom dobrom slova zmysle. Po prečítaní anotácie a dôkladnom preskúmaní obálky si pravdepodobne všetci poviete, že je to ďalšia „upírčina“, ale musím uznať, že príbeh aj všetky nadprirodzené veci, ktoré ho dokresľujú autorka poňala naozaj originálne a celkom vkusne. Tomu výrazne dopomáha aj to, že dej neustále napreduje a aj keď je miestami predvídateľný, neprekáža to, pretože sa kniha číta neuveriteľne ľahko. Navyše sa autorke celkom darí udržiavať tú správnu atmosféru – nie príliš hrozivú, akú by možno chcela, ale napriek tomu je výnimočná a dobre stráviteľná.

Jediné, čo je na knihe nedotiahnuté a občas môže naozaj prekážať sú postavy. Cassie, hlavná hrdinka, sa snaží byť badass až príliš a občas to poriadne lezie krkom. Uznajte, ukazovať fakáča vodičom, keď prechádzate cez cestu mimo prechodu pre chodcov, len aby ste si dokázali, že na školu, na ktorú idete patríte a zapadnete… nadávať na francúzsku dámu po tom, čo do nej vrazíte len preto, že si navzájom nerozumiete… och, niekedy možno budete naozaj mať chuť prefackať ju. Naopak, veľmi sa mi páčila jej spolubývajúca Isabella, ktorá bola síce trochu hlúpa (aspoň nám to autorka neustále skrz Cassie pripomínala, aj keď si tým nie som zasa až tak istá), ale napriek tomu milá, prirodzená a zaľúbená… do Jakea, ktorý bol tiež príjemnou postavou a asi ako jediný mal aj príbeh a nejaký ten charakter. Lebo v tejto knihe sa môžete rozlúčiť s tým, že sa dozviete niečo o (óó, božskej a dokonalej) Cassie. Nie, Cassie je záhadná ešte aj sama pred sebou. Zvyšní študenti, alebo inak povedané Vyvolení, sú v podstate všetci na jedno kopyto, všetky dievčatá sú zlé a bohaté mrchy, ktoré nenávidia Cassie, lebo je štipendistka a navyše kraaajšia ako ony.

Ale ako hovorím, cez plytké postavy sa dá preniesť pomerne jednoducho, pretože vás nebudú sprevádzať zasa až tak dlho a štýl písania autorky je živý a ľahko čitateľný. Dokonca na konci nie je ani cliffhanger, takže ak vás prvý diel neohúri, jednoducho môžete dať celej sérii zbohom bez toho, aby vás z toho pichlo pri srdci.

Nakoniec, predsa len túto sériu odporúčam skôr mladším čitateľom, niekomu približne vo veku samotnej hlavnej hrdinky. A ak ste starší a predsa len sa odhodláte po tejto sérii siahnuť, rozhodne si počas čítania oddýchnete, najmä, ak sa nad ňou nebudete príliš zamýšľať.