Serafína : Tiene drakov – Rachel Hartman

V kráľovstve Gored po dlhé desaťročia žili ľudia a draci v krehkom mieri. Rovnováha však bola narušená a vo vzduchu cítiť hrozbu vojny. Draci po štyridsiatich rokoch vychádzajú z ústrania. Serafína – napoly človek, napoly drak – je jednou z mála, kto rozumie uvažovaniu drakov aj ľudí a kto by dokázal zabrániť vojne. Vydáva sa preto na cestu do susedných krajín, aby našla ďalších polodrakov. Verí, že ich spoločné úsilie dokáže privolať mocnú mágiu, vďaka ktorej bude možné útok nemilosrdných drakov odvrátiť.
Dokáže Serafína vzdorovať všetkým nástrahám? Ubráni sa tajomnému polodrakovi, ktorý dokáže vstupovať do myslí ľudí a ovládať ich? Vzdá sa svojich jedinečných schopností a zachráni si život, alebo prijme výzvu osudu a postaví sa zoči-voči nebezpečnej budúcnosti?

Príbeh Serafíny a jej priateľov pokračuje. Vojna je na spadnutie, princ Lucian a mladá kráľovná Glisselda sa snažia ubrániť kráľovstvo. Serafína príde s nápadom, ktorý spočiatku vyzerá bláznivo, no mohol by fungovať. Spojením myslí polodrakov je možné vytvoriť magickú sieť na odrazenie drakov. A preto Serafína vyráža na cestu za svojimi priateľmi, ktorých pozná zo svojej Záhrady, miesta v jej mysli, v ktorom sa s tými ityassarmi – polodrakmi prepojila.

Preniesla som sa do svojho druhého sveta.

Toto pátranie ju zavedie na juh, na rôzne miesta, do rôznych situácií. Zaberá veľkú časť knihy, vyše polovicu a výsledok nie je práve uspokojivý. Navyše ma mrzí, že cesta nebola až taká napínavá a dobrodružná ako som čakala. Hoci bol príbeh v podstate zaujímavý, nebol napínavý. Keď som prestala čítať, nebola som vo vytržení čo sa stane ďalej, samozrejme, iní čitatelia to môžu posúdiť inak.
Tiež ma mrzí, že kniha sa miestami trošku vliekla, jednoduché úkony boli miestami pridlho rozpisované. Inokedy naopak na pol strane ubehol aj týždeň, takže tempo príbehu sa menilo a nebolo jednotné.
Mrzí ma, že som v knihe natrafila aj na nejaké chybičky prekladu. Napríklad české slovíčko úsnúť namiesto slovenského zaspať, ide skôr o chybu krásy než významu, ale aj tak ma to mrzelo.
Serafína a princ Lucian k sebe stále cítia náklonnosť, pokračujú však vo svojej dohode a držia si od seba odstup. Navyše ich povinnosti rozdeľujú natoľko, že v príbehu nie je veľa miesta na romantiku a dlhé úvahy o nešťastnej láske, čo ma osobne veľmi potešilo. Neskôr prichádza aj rad zaujímavých odhalení v tomto trojuholníku, ktoré rozhodne nebude čitateľ očakávať, takže sa nemusíte báť, že budete presne vedieť ako tento príbeh lásky skončí.

Kiggs sa rozosmial a mne sa obrátil žalúdok.

Významné postavenie v príbehu má Jannoula, dozvedáme sa kto je a aký veľký vplyv má. Utiekla z väzenia a je dokonca považovaná za svätú, jej činy sú však nevyspytateľné a ľahko manipuluje ľuďmi. Získa taký veľký vplyv, až sa zdá, že Serafína proti nej bude musieť bojovať sama v záujme zastavenia vojny. Našťastie získa nečakaného spojenca.

,,Povedzte mi,“ požiadala ma a šikovne zmenila taktiku, ,,dokáže tá Jannoula takto ovplyvniť myslenie kohokoľvek alebo to funguje iba u ityasaarov?“

Nechýba politika a plány vo vojne drakov, samozrejme získavanie spojencov a tieto plány občas nudili, avšak v príbehu išlo o nevyhnutnosť. Žiadna vojna sa bez toho nezaobíde.
Zhruba posledných stopäťdesiat strán príbehu ma nadchlo, príbeh nabral rýchly spád, bol pútavý a ja som bola zvedavá čo sa bude diať ďalej. Konečne sa rozmotávalo veľké zamotané klbko náznakov, nastane rozhodujúca bitka ako medzi drakmi, polodrakmi-poloľuďmi i ľuďmi.
V tomto druhom diele sa príbeh uzavrie a vyrieši, čo je príjemná zmena oproti mnohodielnym sériám.
Celkovo hodnotím knihu pomerne dobre, keby sa niektoré pasáže vynechali, zrýchlili alebo mierne upravili bola by lepšia. Ide samozrejme aj o to, čo čitateľ od knihy očakáva a čo má na príbehu rád.