Kolo času : Pán Chaosu – Robert Jordan

[content_block id=742]

Jak se kolo času otáčí, dují zemí větry osudu a Rand al‘Thor se snaží sjednotit státy k Poslední bitvě, k níž dojde, až se Temný konečně osvobodí, a zničit pasti, které nesmrtelní Zaprodanci nachystali na důvěřivé lidstvo. Bílá věž v Tar Valonu pod vedením amyrlin Elaidy rozhodla, že Randa je třeba ovládnout – v nejnutnějším případě zkrotit – a to okamžitě. A v Salidaru, mezi Aes Sedai ve vyhnanství, Egwain dostane předvolání před nejvyšší radu, a přitom ví, že se ho její kolegyně také snaží spoutat. Sucho a letní žár přetrvávají do zimy a Nyneiva s Elain, dědičkou Andoru, se v zoufalství vydávají hledat bajný ter’angrial, jenž by jim mohl pomoci nastolit normální počasí – a jejich hledání je zavádí mezi bělokabátníky, kteří hodlají všechny Aes Sedai smést z povrchu zemského. A na druhé polovině kontinentu Perrin Aybara cítí, jak ho Rand k sobě přitahuje, jako jeden ta’veren druhého, a poprvé za tisíc let se lučištníci z Dvouříčí vydávají do války.

Vo štvrtej a piatej knihe sa nám Kolo času začalo pekne roztáčať a sám som horel nedočkavosťou, čo bude ďalej. Pán chaosu ale vo vysokom tempe už nepokračuje ale tempo znova zvoľňuje. Na scénu sa nám pomaly znova vracia Perrin a jeho žena Faile a taktiež Loail ale je to fakt iba pomaly, na nejakú väčšiu dávku strán si ešte stále musíme počkať.

Kým štvrtý diel s piatym boli skorej venované akcii, dobývaniu a naberaniu skúseností, tak v tejto knihe nám začína veľká politika. Jordan pomaly rozohral niekoľko dejových liniek a otvoril niekoľko frontov. V tejto ságe nie je žiadna typická biela a čierna. Sú tu isté strany “dobra” a “zla”, ale tie sa samé delia na niekoľko strán, kde každá chce mať hlavné slovo. Rand sa tak musí vysporiadať s rozdelenými Aes Sedai, Aielmi, šľachtou Cairhienu a Caemlynu a dokonca aj s problémami medzi najbližšími.

Kolo času sa odohráva na obrovskej ploche, aj najbližšie veľké mestá sú od seba vzdialené niekoľko dní cesty. Postavy tak nemajú prostriedky ako spolu komunikovať a jediný zdroj informácii sú klepy. A tieto klepy sú veľmi nebezpečné. Ľudia si medzi sebou vymieňajú informácie, lenže ako to už býva, tak často vymyslené alebo prikrášlené a hľadať pravdu v tej kope je už takmer nemožné. Informácie, ktoré teda nakoniec prídu sú šokujúce aj keď možno nie pravdivé. Medzi stranami tak vzniká nedôvera, začínajú hrabať už iba na vlastnom piesočku a svoje informácie si nechávajú pre seba a nikto netuší aká je pravda. Požičiam si jednu vetu z inej ságy – ľudia uveria tomu, čomu chcú uveriť, alebo uveria vtedy, ak sa boja že by to mohla byť pravda. A tu to platí.

Pri prvej polovici knihy sa budete nudiť, Jordan spomalil až extrémne moc a jeho vypĺňanie stránok patosom naberá nové rozmery. Minimálne 15% strán v knihe je absolútne zbytočných, sú tam stránky s absolútne nulovou hodnotou a vy sa nimi musíte prekúsať. Toto obzvlášť platí pre prvú polovicu knihy. Neviem ako ste na tom vy, ja som sa pri Jordanovi už naučil kedy začne skĺzať do toho patosu a hromade nezmyslov a bez problémov preletím riadky k najbližšiemu dialógu a viem vyhodnotiť, kde už sa autor konečne vybláznil a dá sa zase pokračovať. Verte mi, o nič neprídete, akurát si tak skvalitníte čítanie.

Lenže príde druhá polovica knihy a tá sa už číta veľmi svižne a dokonca sa stalo nemožné. Dejová línia Elain a Nyneivy začala byť zaujímavá ( v momente keď som si povedal, že si už budem iba na internete čítať obsah).

Najväčšiu pozornosť ale bude opäť pútať samozrejme Randova linka. Tá každou knihou naberá na veľkej sile a Randova trpezlivosť bude pokúšaná do maxima a stalo sa konečne niečo, čo som si prial už dávno a cítil u toho poriadne zadosťučinenie.

Záverečný verdikt:
Stúpajúca kvalita kníh už tentokrát nepokračuje, stále je pre mňa piaty diel top a aj keď to tak po prvej polovici možno nevypadalo, tak sa z knihy vykľul opäť poriadny masaker a mám strašnú chuť hneď na ďalšiu. Lenže tak ako Rand, aj ja musím po ceste k vytúženému cieľu upriamiť pozornosť aj na iné strany.