Pán světla – Roger Zelazny

Roger Zelazny a jeho Pán Světla nie je v kruhoch fantastiky žiadnou novinkou. Vyšiel v roku 1967 a okamžite zožal úspech v podobe ocenenia Hugo Award za najlepší román a nominácie na Nebula Award v rovnakej kategórii. Nový český preklad sa na trhu objavil až v roku 2012. Čo teda čakať od takéhoto uznávaného autora, a jeho azda najznámejšej knihy?

Pripravte sa na neľahké čítanie. Pán světla nie je žiadny narýchlo „napatlaný“ román plný ľúbostných trojuholníkov. Zapadá do celkom inej kategórie – do kategórie fantastiky, ktorá je zvláštna, chytľavá, neuveriteľná a založená na nielen mýtoch a legendách, ale na skutočných náboženstvách. Ocitáme sa totiž vo svete hinduisticko-budhistickom, kde karma a reinkarnácia fungujú na plné obrátky. Za všetkým však stojí technológia – duša sa do nového tela prenáša elektronicky. Má to iba jeden háčik – aj v tomto systéme sa na vrchol dostali tí, ktorí majú moc a ktorí sa stali teoreticky nesmrteľnými bohmi. V snahe zachovať tento systém potláčajú bohovia pokrok a technológiu, aby ich ľud náhodou nezvrhol.

“Ostatní jsou dávno mrtví – nebo se z nich stali bohové – dei ex machinis… I já měl tu možnost, leč zřekl jsem se jí. Mnohokrát.”

Nebola by to však pravá tyrania bez odporcov. Sam, alebo Mahasamatham, nechce byť bohom a vytrvalo odmieta ponuky, ktorými ho ostatní zahŕňajú, len aby mlčal a nepodporoval vzburu. Ako správny vodca vie, že revolúcia sa začína myšlienkou – preto predstaví ľuďom Budhizmus – a vojna sa môže začať. Inými slovami, rôzni bohovia sa mlátia a intrigujú jedna radosť.

Jeden muž.

Jeden muž nad zákon.

Jeden muž nad zákon bohů.

V komplikovanej štruktúre knihy menia bohovia telá, uzatvárajú nové spojenectvá a patrične sa navzájom „podrážajú“. Indická kultúra je skvelé oživenie deja, kastový systém na božskej úrovni donúti čitateľa zamyslieť sa nad filozofickou stránkou knihy. Trochu to pripomína stredovek a stredoveké kresťanstvo so všetkými odpustkami a inkvizíciou. Metóda prežitia „ak chcete žiť večne, plaťte nám a uctievajte nás“ funguje aj tu, no Sam ako pravý revolucionár odporuje zažitému systému.

“Jeho učedníci mu říkávali Mahásamátman a tvrdili, že je bůh. On sám však raději vynechával Mahá- i -átman a říkal si Sam. A že je bůh, to o sobě nikdy netvrdil. Ale zrovna tak nikdy netvrdil, že bůh není.”

Vyzbrojte sa teda trpezlivosťou – Zelazny vám to vynahradí. A ak sa vám kniha nebude pozdávať, alebo na ňu nebodaj budete frflať, pozor – hrozí riziko reinkarnovania sa ako opica! 🙂