World of Warcraft: Stormrage – Richard A. Knaak
Když byl svět nazývaný Azeroth ještě mladý, dali mu titáni, bohům podobné bytosti, řád. Hnětli pevniny, hloubili moře, vše s cílem naplnit dokonalou představu o tom, jaký by měl Azeroth být. A přestože titáni z Azerothu dávno odešli, jejich dílo přetrvalo dodnes. Je známé jako Smaragdový sen, svěží a divoká prapůvodní verze World of WarCraft. Nesčetná jsou tajemství halící Smaragdový sen i jeho samotářské strážce, příslušníky zelené dračí letky. V časech dávno minulých vstupovali do Snu druidi s cílem hlídat úbytek a proud života na Azerothu v rámci svého věčného úkolu udržovat jemnou rovnováhu přírody. Ne všechny sny jsou však příjemné. V poslední době začala ve Smaragdovém snu růst Smaragdová noční můra, prostor plný zkaženosti a zla, a pomalu mění Sen v nepředstavitelnou hrůzu a děs. Noční můra pohltila také nic netušící zelené draky a pokřivila jim mysl a znetvořila tělo. Pro druidy, kteří vstoupili do stále temnějšího snu, bylo najednou obtížné – někdy dokonce nemožné – uniknout. Nejsou však jedinou obětí Noční můry. Ta najednou sužuje čím dál více lidí. Rostoucímu nebezpečí by mohl padnout za oběť dokonce i Malfurion Stormrage, první a největší z azerothských druidů. A tak zatímco se světem šíří děsivé sny, začíná se zoufalá výprava s cílem arcidruida najít a zachránit. Nepřátelé přírody se ovšem velmi brzy dozví pravou podstatu jména Stormrage.
Stormrage je už v poradí 13. kniha z tohto univerza, ktorá vyšla u nás. Je to úctyhodné číslo, warcraft je celosvetový fenomén a nečudo, že warcraft knihy patria aj u nás k tým najpredávanejším a často vypredaným. Stormrage je ďalšia kniha z pera Richarda Knaaka a vrátil sa k nej znova k rase nočných elfov. Treba povedať, že táto kniha veľmi vychádza z jeho predošlých kníh a veľmi odporúčam mať prečítanú minimálne trilógiu Válka prastarých.
Druidi z celého Azerothu sú povolaní na Darnassus, kvôli liečbe stromu Teldrassil, ktorý umiera. Drudi by veľmi potrebovali vedenie arcidruida Malfuriona, ale ten je uväznený v smaragdovom sne. Spí už niekoľko dní a nie je možné ho z toho stavu dostať. Tyrande začne mať zlé tušenie a snaží sa prísť na spôsob, ako Malfurionovi pomôcť. Tyrande pomáha druid Broll Bearmantle a spolu zisťujú, že Malfurion nie je jediný, ktorý upadol do večného sna, ale tento problém postupne zachvátil celý Azeroth. Malfurion a Tyrande spolu s hŕstkou posledných, ktorí ešte neupadli do spánku, tak vyrážajú za záchranou Malfuriona a zároveň celého azertohu.
Knihu by som rozdelil na dve polovice. Prvá je pomalšia s dlhším úvodom a postupným odhaľovaním problému. Je to možno aj tým, že na warcraftovské pomery je aj kniha trochu dlhšia – cca 450 strán. Na začiatku to tempo trochu trpí a autor si pripravuje pôdu na druhú polovicu knihy. V druhej polovici dostáva viac priestoru aj Malfurion a svet je už na pokraji Apokalypsy. Postavy sú tak vystavené heroickému boju v hodine dvanástej a čelia tak nočnej more, ktorá zachvátila Smaragdový sen a zároveň celý Azeroth.
Záverečný verdikt:
Warcraft knihy sú cielené primárne pre hráčov hry a pre mladších čitateľov. Hodnotiť Warcraft knihy je obtiažne, sú presne cielené na určitý trh. Warcraft preto nemusí byť vhodný pre starších alebo skúsenejších čitateľov. Na mladšie publikum a hlavne zastáncov hry, je to ale skvelé oddychové a nenáročné čítanie, ktoré rýchlo odsýpa. Je veľmi nefér to porovnávať s titulmi ako Malazská kniha padlých, Meč pravdy alebo Kolo času, túto ambíciu tie knihy ani nemajú a treba k tomu aj tak pristupovať. Tentokrát knihe nebudem dávať hodnotenie. Starších čitateľov by kniha mohla sklamať a pre nich to môže byť priemer. Z knihy som nepociťoval ten pravý Azeroth, tú správnu atmosféru ako to je od knižiek Christie Goldeen. Kniha mi prišla naivná a prehnane dynamická. Postavy preskakovali z deja do deja. V jednej chvíli boli v smaragdovom sne a v ďalšej z neho museli zmiznúť pred nebezpečenstvom a objavili sa zase v reálnom svete. Tam zistili, že je to ešte horšie a museli sa opäť premiestniť do smaragdového snu, aby si vlastne hneď pripomenuli dôvod, prečo odtiaľ utiekli a zase sa radšej vrátili rýchlo do Azerothu. Toto sa dialo pomerne dlhú dobu a niekoľko krát, pripadalo mi to, že knižka nemá nejaký smer a neviem čo tým chcel autor dosiahnuť.
Nenáročnejší čitatelia a vo veku 14-20 z nej budú ale nadšení a oni by jej mohli dať aj 8/10 poprípade ju považovať za jeden z najlepších warcraftov. Pre nich je tam presne čo potrebujú. Obľúbené postavy, dynamický dej kde sa postavy objavujú na rôznych miestach Azerothu a čitateľ ledva stíha vstrebávať. Mnoho akcie s mierne hororovým nádychom nočnej mory smaragdového snu a veľkým vyvrcholením v záverečnom boji, kde musí hrdina siahnuť na samé dno svojich síl.
-
Hodnotenie - 55%55%
Začnem z ľahka. Knaak mal šťastie s WOTE, aj preto lebo mu Blizz dýchal na krk. Jeho najlepšia kniha z WC bola asi Deň draka. Okrem týchto 4 kníh, jeho knihy strácajú úroveň a nútia človeka želať si, aby Knaaka Blizz vyhodil, a dal zastreliť.
Noc draka – nechcem hrešiť ! A čo spravil Diablu …… čo nepokazil je Pavúči mesiac (aspoň že to )
K Stormrage. Nevnímam to na pomalú a dynamickú časť. Vnímam to na zaujímavý rozpis postáv a udalostí na strane jednej a komplet shitstorm na strane druhej. Knaak nevie písať akciu. Najlepšie je vždy keď kľúčové udalosti opíše jednou vetou “a hrdinovia vyhrali boj.”
Jeho knihy začínam čítať lebo mám WC rád a dúfam, že to bude dobré. Po polke knihy však očami behám po riadkoch a myslím na …. ( na čo myslím je moja vec 😀 )
Je to zlá kniha. Aj na pomery svojho žánru. Ak nezbierate WC knihy, nemáte dôvod ju kupovať. Autorovi dali 4 postavy a povedali aby uplietol bič z ho…, a on spravil presne to.
Raz som na fóre čítal ako Knákk píše knihy.
Warian a Sylvanas sa stretnú v Duskwoode. – To je super, to je super, a teraz nejaka akcia
Z ničoho nič sa teleportujú do Northrendu kde ich napadne 1000 Arakoa. – To je pecka, som génius
Sylvanas odpadne, Warian bojuje a zachránia ich goblini z Booty bay. – Ježiši ja som génius, ešte to ukončím.
Warian si vezme Sylvanas za ženu a adoptujú všetkých goblinov. – Ja som literárny fenomén, už len to poslať Blizz.
Knaak je zvláštny. Niektoré knihy majú pomerne úspech a strieda to so slabšími. Z jeho Warcraftu sa mi najviac páčila vojna prastarých. Lenže vtedy som mal 16 a keď som to čítal naposledy tak tuším 18. Dnes má 24 a netrúfam si povedať čo by som na to povedal. Vtedy to pre mňa malo všetky, veľké heroické bitky proti hordám, známe postavy z hry, mágia, strašne veľa vecí na “efekt. Žral som to. Noc draka som ešte nečítal a pravdupovediac, po tomto si nie som istý či vôbec chcem. Je práve veľký rozdiel ako to čitateľ vníma, poznám mladších čitateľov, ktorí sú zo Stormrage úplne unesení. A čo poznám starších a sčítanejších tak sa museli premáhať aby to dočítali. Úplne si to zhodiť netrúfam, tak som sa skorej zameral na to, pre koho kniha je určená a pre koho môže byť vhodná a u tých mladších proste Knaak boduje. Ešte si pamätám ako som x rokov dozadu čítal Ohnivého draka a v nejakých 16tich to pre mňa bola topová kniha a bez rozmýšľania by som jej fúkol 9/10 minimálne a dnes sa na to pozerám zase inak.
Ono je aj veľa ľudí, čo doma majú 20 kníh a 14 z toho je warcraft a 5 je diablo. Pre nich je ten warcraft takisto bombastický. Ako hodnotiť ten warcraft je fakt tvrdý oriešok
Ja mám všetky Diablo, Warcraft, HP, Drizzd Do Urden, Lotr, Warhammer fantasy aj 40k, Trpaslíkov (Heitz) …..celkovo mám cez 200 kníh a beriem do úvahy aj nostalgiu a čítanie vyspelého človeka.
Knaak napíše dobrú 1 z 5. Golden zase napíše 4 dobré a 1 pokaká. – Viď Arthas.
Ale čo sa týka Knaaka. V jeho knihách často chýba WC atmosféra. A postavy nemajú svoju povahu. Môže napísať Malfurion alebo druid č.4 a bude to jedno. Do knihy z WC idem s tým, že chcem prežiť hrdinovo dobrodružstvo a zažiť s ním kickass akciu. Alebo chcem prežiť temnú atmosféru. Alebo sa cchem sám cítiť ako frajer hrdina, zničiť zlo a dostať ženskú.
V Knaakových knihách je to ako keby som nebol hrdina ale nejaký žobrák strkaný dýkou do chrbta aby som sa vôbec pohol z miesta. Zažil si niekedy pri čítaní knihy druhý krát, že si natrafil na pasáž, kde si si povedal: “toto prečítam rýchlejšie nech to mám za sebou, lebo sa mi to nepáči” ? Tak jeho knihy sú presne také od kapitoly 2 po predposlednú.
Porovnaj si ho s Heitsom, ten píše divne ale je ti to jedno lebo jeho postavy máš rád. Boindil dvojčepel bol aj hustý aj vtipný. A bolo mi jedno že šli zabiť draka a ten už bol mrtvy. Bla bla.
Nakoniec sa vraciam k tomu, že Knaak pozná mechaniku príbehu. Šrukturuje to ako matematický vzorec. Chýba tomu však ľudskosť, emotívnosť. Chceš čítať epický príbeh a nie encyklopédiu udalostí. Nuž nakoniec, kažému čo mu chutí. A kto ľúbi WC bude chcieť ľúbiť aj tieto knihy.
Apodledná vec. Syn Uldisiana. Malfurionovo dvojča. Susedov kôň. Bratov kamarát. Feriho známy. Uznávam, že neni dobré každých 5 viet vycapiť hrdinovo meno ale vkuse ho volať cez jeho vzťahy je …………!
Tak chudáka Knaaka nemôžeš porovnávať s Heitzom 😀 to je iná liga, ten píše na inej úrovni. Jeho knihy disponujú skvelými postavami a má dar pútavého písania.
Od Knaaka sa mi najviac páčila Legenda o Humovi, musím si niekedy spraviť čas na recenziu tejto knihy.
Inak na Arthasa sú celkom negatívne hodnotenia 😀 ale mňa práve s Tide of Darkness a Beyond the Dark Portal bavil asi najviac. Ale mňa práve najviac bavili knihy, ktoré boli spracované priamo podľa herného príbehu a mohol som tak čítať niečo, čo som hral ako malé decko a je mi úplne fuk, že je to naivné a detské 😀 Vrátil som sa do detstva a napríklad príbeh z warcraft 2 pre mňa nebol známy. Hral som to ako 8 ročný, anglicky som videl akurát start game, load game a z príbehu som nechápal nič a po rokoch som sa to vlastne všetko dozvedel
Vládce klanu je písaný rovnako ako Arthas.
Prečo je teda kniha o Thralovi 10X lepšia? Nuž bol som usmrkanec keď som to čítal a WOW neexistovalo. Bol to jediný spôsob ako sa ponoriť do sveta WC3 s postavou, ktorú poznáme a máme radi. Príbeh bol organický, postava sa vyvíjala pekne. Začali sme s chlapčekom, pokračovali brutal gladiátorom a skončili s múdrym šamanom a náčelníkom. Z každej strany ok. Okrem tej akože sladkej veci s Tarethou. To tam byť nemuselo ale aspoň sme čakali čo Thral spraví keď mu hodil týpek jej hlavu k nohám.
Arthas. Badass na N-tu. Cold mofo. Vo WC3 ho spoznáme ako klasického mladého chalana ktorému ide o Česť a slávu. Chce sa preukázať otcovi aj Utherovi. Až je ponechaný problému sám, zosype sa naňho všetko zlo. Musí spraviť čo vyzerá správne a milosrdné. Za to z neho spravia psychopata a Jaina ho opustí. Mrcha teraz vo WOWku je taká istá ako bol on vtedy. Sám Arthas ako poriadny drsňák ide v ústrety smrti aby pomstil svoj ľud a natrhol prdel démonom. A to v krajine kde rastú prevažne cencúle a snehuliaci. Ešte mu aj odvelia vojsko. Nakoniec sa nakaka a za každú cenu ide dokončiť čo začal. Jediná dobrá vec čo sa stane je, že nájde zbraň čo mu dá aspoň malú šancu. Vtom stratí dušu a už tak trýzdnená myseľ dostane zásah. Až vyrovná účty, jediné čo mu zostalo sú hlasy, samota a fakt že ho doma potrestajú za výťazstvo čo dosiahol. Z toho mu drbne a podľahne hlasu LK. —–toto bola hra WC3
Kniha: Malá blbý chlapec pozerá na kone. Nevie šermovať a je priblblý. Správa sa ako decko a zmrzačí si koňa. Neskôr ho zabije a celý čas sa len ľuduje. Ajajaj ja som hlupy, ajajaj ja som nešikovný. Bože môj ja som si zabil koňa ja neprestanem plakať. Potom následujú bludy bludy. Arthas dostane žiariace kladivko a zas je nervozny a zmätený. Zasa spraví pár blbostí s Jainou a potom čo ju pretiahne jej povie, že sa nechce viazať. 😀 Potom nasleduje WC3 teplo, ufňukane prerozprávaný. Z perfektného príbehu o sile ducha sa stal opis usmrkaného uplakaného buzíka čo väčšinou ani nevedel čo robí. Arthas kniha bol nedopísaný hnus, ktorý nemal vidieť svetlo sveta. Nie v takej forme.