Zber kostí – Samantha Shannonová

Píše sa rok 2059. Viacero významných svetových miest ovláda bezpečnostná mocnosť Scion. Paige Mahoneyová pracuje v zločineckom podsvetí Scionského Londýna ako súčasť tajnej bunky, známej pod menom Sedem pečatí. Má nezvyčajnú prácu: nabúrava sa do myslí iných ľudí a získava informácie. Paige je tuláčka po snoch, vzácny typ jasnovidca, a v tomto svete sa jasnovidci dopúšťajú velezrady už tým, že dýchajú.

Ale keď Paige chytia a uväznia, objaví silu ešte zlovestnejšiu ako Scion. Väzenie pre jasnovidcov je vlastne celé izolované mesto – Oxford, ktoré pred dvoma storočiami vymazali z mapy a teraz je pod nadvládou mocnej rasy z iného sveta. Tieto bytosti, Refaimci, si veľmi cenia jasnovidcov – ako vojakov do svojej armády.

Paige pridelia refaimskému pánovi – Správcovi, ktorý sa má postarať o jej výcvik. Je to jej vlastník a prirodzený nepriateľ. Ale ak chce Paige znova získať slobodu, musí sa dozvedieť viac o jeho mysli a o jeho záhadných pohnútkach.

Prvé strany čitateľa okamžite vtiahnu do deja a predstavia mu svet budúcnosti, v ktorom existuje spoločnosťou nežiadúca skupina ľudí s rôznymi schopnosťami súvisiacimi so svetom mŕtvych. Pohľad obyčajných ľudí na tých “neprirodzených”, by sa dal prirovnať k rasizmu, ktorý dospel až do tak vysokého štádia, že sa jasnovidcom nielen vyhýbajú, ale dokonca sa ich snažia zbaviť. Ich postoj pramení najmä zo strachu a neporozumenia a všetci dobre vieme, čoho sú takí ľudia schopní.

Príbeh rozpráva ženská hlavná hrdinka, Paige, prostredníctvom ktorej spoznávame usporiadanie spoločnosti v roku 2059. Pomerne rýchlo som si dokázala vytvoriť obraz sveta, v ktorom žije, hoci som mala menší problém porozumieť niektorým skratkám. Väčšinu som si dokázala domyslieť, ale význam niektorých mi unikol. Ďalej sa objavujú aj neznáme pojmy, s tými som ale nemala žiadny problém a rýchlo som si ich osvojila (aj vďaka slovníku na konci).

Paige je v tejto knihe jediná jasnovidka so svojimi schopnosťami. Aby prežila v jednej z hlavných citadiel Scionu, ako šestnásťročná sa stala súčasťou Londýnskeho podsvetia, ktoré tvoria výhradne jasnovidci. Pre Paige sú ostatní jasnovidci podsvetia alternatívou rodiny a cennými priateľmi.
Táto skupina funguje podľa vlasných pravidiel, pre Paige (aj pre ostatných členov), má ale dôležitý význam: poskytuje ochranu pred Scionom. Lenže nie úplnú. Zhodou okolností na seba Paige upúta pozornosť Scionu a netušiac, čo na seba privolala, sa dostane do hľadáčika bytostí z iného sveta.
Jej útek sa nevydarí a Paige sa ocitá v Šeole I., tábore pre jasnovidcov s príšernými podmienkami (alebo s takmer žiadnymi). Najnepríjemnejším faktom sa stane skutočnosť, že sa stala vlastníctvom niekoho iného. Veď komu by sa páčilo byť otrokom?

Paige prechováva hlbokú nenávisť voči Refaimcom a predovšetkým voči jej majiteľovi. Nenávisť a odpor ku krutým bytostiam, ktoré považujú jasnovidcov za obyčajné čísla, (otrokov bez nároku na meno), jej dodávajú silu a ženú ju vpred, hoci postupom času je nútená svoj postoj prehodnotiť. Je rozhodnutá utiecť a zachrániť tak svojich priateľov v Londýne, ako aj obyvateľov Šeolu I., ktorí už dávno stratili nádej. Neberie ohľad na vlastné nebezpečenstvo a prekonáva vlastné hranice, aby dosiahla svoj cieľ a získala slobodu a svoj predošlý život späť. Aby to dokázala, musí rozvinúť svoje schopnosti a zistiť čo najviac o svojom majiteľovi a jeho zvláštnom vystupovaní.
Na hlavnú postavu som si zvykla rýchlo, najmä vďaka jej guráži a nezlomnému odhodlaniu, hoci miestami som ju hrešila za to, že videla nepriateľov tam, kde neboli.

Rýchlo napredujúci dej ponecháva priestor na zmenu len hlavným postavám, vedľajšie zostávajú viac menej nezmenené (aj keď niektoré odhalia svoj skutočný charakter až v určitých situáciách). A hoci som ku koncu narazila na zdanlivo nelogické a nepochopiteľné konanie jednej z postáv (vzhľadom na jej charakter), pri spätnom pohľade som dokázala jej činy pochopiť.

Dejová línia bola dobre prepracovaná a často neočakávane menila smer. Prostredie Šeolu I. bolo vykreslené ako skazené temné miesto, plné utrpenia a smrti; Refaimci boli zosobnením krutosti a zla. Akýkoľvek pokus o odpor alebo útek budil dojem zbytočnosti a istého neúspechu.
Pramalá šanca na úspech a neustále hroziace nebezpečenstvo vytvárali perfektnú atmosféru a nedovolili mi odtrhnúť sa od knihy.

Knihu som brala do rúk s pomerne veľkým očakávaním a môžem povedať, že ma nesklamala. Napriek tomu, že môjmu vkusu vyhovoje len veľmi málo príbehov od ženských autoriek, Samanthin Zber kostí ma uchvátil. Prečítala som ho doslova na jeden dych a viackrát som sa pristihla ako napäto hltám stránky a zadržiavam dych.
Spokojne môžem dodať, že to bola jedna z mála kníh, kde to moja obľúbená postava preskákala v zdraví až do konca.

Záver bol viac než uspokojivý a ponecháva priestor na pokračovanie, na ktoré budete netrpezlivo čakať od prečítania poslednej strany prvého dielu.