Anansiho chlapci – Neil Gaiman

Neil Gaiman píše komiksové scenáre, poviedky aj romány. V slovenčine vyšli jeho knihy Americkí bohoviaa Oceán na konci ulice. V románe Anansiho chlapci sa čitatelia znovu stretnú s pánom Nancym – Anansim. Toho už poznajú z Amerických bohov, a je to skôr bôžik než boh, a navyše neplecha, sukničkár, pijan a lenivec. Anansi sa v tomto príbehu stretne so svojimi dvoma potomkami, a to s Tučniakom Charliem, nesmelým a nepriebojným chlapíkom, a s jeho bratom Pavúkom, ktorý naopak zdedil všetky otcove božské schopnosti aj necnosti. Pavúk neznesiteľným spôsobom zasahuje Tučniakovi Charliemu do života a komplikuje ho, preberie mu snúbenicu, ba spôsobí trestné stíhanie. Preto sa Tučniak Charlie rozhodne, že sa otravného bračeka zbaví, a ponúkne ho vtáčej žene. A od tej chvíle sa všetky vtáky na svete usilujú zmárniť nielen Pavúka, ale aj Tučniaka Charlieho, ktorý musí spojiť sily s bratom, aby sa obaja zachránili.

Uz sme si zvykli, ze meno Neil Gaiman je zárukou dobrého príbehu, ktorý nešetrí temnotou a zaujímavými zvratmi. Anansiho chlapci ako spin-off Amerických bohov prináša všetko čo by sme od dobrej „gaimanovky“ očakávali. Rozmanité postavy, nadprirodzenú zápletku a prelínanie sa fantázie s realitou. Nájdeme však aj jeden veľký rozidiel oproti ostatným jeho dielam. Temnota ustúpila a nahradil ju humor, ktorého tu je o poznanie viac nez v Amerických bohoch, kde sme sa s postavou Anansiho stretli prvý krát.

Anansi je jeden z najstarších bohov, ktorý vznikol, keď ľudia začali byť ľuďmi a keď vznikli prefíkanosť a dobrodružstvo. Celé generácie si o ňom rozprávajú príbehy, od nevinných šibalstiev až po také, ktoré väčšinou nútia mamky zakrývať svojím deťom uši. Gaiman do príbehu vkladá vsuvky s Anansiho príbehmi, ktoré ak nie sú skutočné dávne legendy, rozhodne ich neuveriteľne pripomínajú. Anansi v nich má podľa potreby ľudskú aj ziveraciu podobu. Najlepšie zároveň.

„Čože? Chcete vedieť, či Anansi vyzeral ako pavúk? Pravdaže, no zároveň vyzeral ako človek. Nie, nikdy nemenil podobu. Ide len o to, ako vyrozprávate daný príbeh. To je všetko.“

Autor nie len vkladá do pribehu samostatné malé príhody o tom ako Anansi a jeho vlastnosti víťazia nad inými zvieracími bohmi, v tomto duchu skladá aj celý príbeh Tučniaka Charlieho a jeho Brata Pavúka. Myšlienky sa tým veľmi dobre dopĺňajú a celkový dojem je lepší než keby sa jednalo len o jeden príbeh.

„Anansiho príbehy obsahujú humor, šibalstvo a múdrosť. Ľudia pri nich prestali myslieť iba na to, ako poľovať a nenechať sa uloviť.Začali premýšľať, ako sa z problémov dostať hlavou – aj keď si tým niekedy narobili iba ďalšie problémy”

Hlavnou postavou nie je Anansi, ale jeho syn, Charlie Nancy, ktorého všetci vrátane jeho rodiny a známych volajú Tučniak Charlie. Od svojho otca, ktorý je stelesnením šarmu a bezstarostnosti veľa nepobral. Je hanblivý, submisívny a mdlý. Blíži sa jeho svadba a snúbenica ho prehovorí, aby nadviazal kontakt s otcom, na ktorého má ťažké srdce a vždy mu pripadal načisto trápny. Dozvie sa ale nečakanú správu. Jeho otec totiž umrel. Samozejme trápne. Dostal infarkt na karaoke a spadol rovno na mladú blondýnku, s ktorou práve flirtoval. Tučniak Charlie sa vydáva na Floridu na otcov pohreb. Od jeho susediek sa dozvedá samé absurdné informácie. Nie len, že má brata, ktorý od rodiny ušiel už keď bol malý a nič o ňom doteraz netušil, ale dokonca bol jeho otec boh. Nie metaforicky, ale pravý boh, schopný zázrakov. Aj keď všetky tie reči pripisoval chradnúcemu mentálnemu zdraviu starých žien, predsalen sa v ňom prebudila zvedavosť a zaželal si brata vidieť.

Horšie rozhodnutie ani nemohol urobiť. Čo nevidieť mu pred dverami stojí Pavúk. Jeho brat, a Charlieho absolútny protiklad. Šarmantný, bezstarostný, atraktívny a uplne bezohľadný. Do štyridsiatich ôsmych hodím mu stihne zničiť všetko čo si vo svojom živote budoval – prácu, vzťah aj povesť. Sám je na Pavúka krátky a musí poprosiť o pomoc iné božstvá.

Zaujímavou črtou príbehu je, že Gaiman vôbec explicitne nerozoberá rasy. Čitateľ sa viac-menej sám dopátra k tomu, že Charlie vlastne nie je beloch a celý príbeh tým postupne naberá stále exotickejší ráz. Exotické prvky vyberal autor hlavne z Afriky a Karibiku a dej knihy sa neustále presúva z miesta na miesto, od chmúrneho Londýna po horúcu Floridu.

Veľkým kladom príbehu je jeho dynamika. Skvelo sa číta, všetko sa zauzluje a rozuzluje v tom správnom čase, každá postava má svoj zmysel a zohrá svoju úlohu. Pripomína americký celovečerný film. Viaceré zvraty sa budú pre to dať jednoduhšie vytušiť, no stále sa nájdu prekvapenia, ktoré nepredpokladáte. Takto skvelo ukončená zápletka v čitateľovi rozhodne zanechá dobrý pocit z čítania a z hladkého dobre časovaného konca.

Ak predpokladáte, že musíte mať prečítaných Amerických bohov, aby ste pochopili o čo ide v Anansiho chlapcoch, nemáte tak celkom pravdu. Príbeh je natolko oddelený, že okrem základnej premisy božstiev žijúcich medzi ľuďmi nepotrebujete vedieť nič iné. Ako som už spomínala, v porovnaní s inými knihami od Neila Gaimana je oveľa menej temná a nájdete v nej viac humoru,než je obvyklé, čiže ak čakáte niečo podobné Sandmanovi, môžete ostať sklamaní.Na kvalite knihy to však rozhodne nič neubralo. Svojím spôsobom pripomína rovnako skvelú knihu Dlhý temný súmrak bohov od Douglasa Adamsa. Ak sa rozhodnete siahnut po Anansiho chlapcoch rozhodne to neoľutujete, knihu prečítate veľmi rýchlo a určite oceníte ako dobre je napísaná.