Rituál – Jan-Marek Šík, Lenka Šíková

Začiatkom jesene uzrela svetlo sveta knižka Rituál, pôvodný český fantasy príbeh z pera debutujúcich manželov Šíkovcov o troch priateľkách na prahu dospelosti. Teda, ako sa to vezme, nachádzame sa totiž vo svete, kde sa dospelým človek stáva po dovŕšení šestnástich rokov. Detstvo ukončuje proces rituálu – fyzickej a duševnej premeny, o ktorej rozhoduje Sudca.

Rituál – tajemný obřad, během něhož se ze dne na den stanete dospělými. Po Soudcově rozhodnutí už nic nebude stejné jako dřív.

Po prečítaní úvodných kapitol som musela uznať, že vydavateľ zrejme spravil autorom medvediu službu, keďže na základe banálneho klišéovitého textu na obale knihy by som si ju zrejme (určite) nekúpila. Prekvapivo však väčšina prázdnych fráz ostala tam a mladí autori sa čitateľom prihovárajú pomerne príjemným jazykom. Formálna stránka textu spolu s príťažlivou ilustráciou na obale je však jedným z mála dobrých aspektov knihy Rituál.

Spočiatku nemožno jednoznačne odhadnúť, ako sa bude Rituál čítať. So svetom Edry, Ingerdy a Maleny sa totiž oboznamujeme pomaly, napokon veľkorysý rozsah knihy to autorom umožňuje a dej sa príjemne rozbieha. Po prvých štyridsiatich stranách si však každý, čo i len trochu náročnejší čitateľ uvedomí, že narazil na ťažký oriešok.

Prečo? Má to hneď niekoľko dôvodov, ale nebudem ich pre istotu rozoberať všetky, ak by ste sa náhodou rozhodli Rituál prečítať.

O tom, jak vlastně Rituál probíhá a nakolik mohou o svém osudu rozhodovat ony samy, nechce nikdo mluvit. A jelikož dívky nehodlají jen nečinně čekat, vydávají se pátrat na vlastní pěst. Cesta je dovede až k základním otázkám dotýkajícím se jejich životů a postaví je tváří v tvář zlu, které se do jejich světa snaží proniknout.

Domnievam sa, že jedným zo zásadných problémov Rituálu môže byť absolútna nelogickosť deja. Tá v kombinácii s nepochopiteľným správaním hlavných postáv prináša ťažko stráviteľný kokteil nezmyslu a nudy. A verte mi, nudiť sa teda budete.

Zhrňme si v skratke, o čo v Rituáli ide. Tri pätnásťročné kamarátky nastupujú do posledného ročníka. Na konci ich čakajú už len záverečné skúšky a Rituál, o ktorom všetci vedia, že zmení ich život – dospejú fyzicky a po vyrieknutí Sudcovho verdiktu sa dozvedia, aké je ich životné poslanie, a teda budúca profesia. Hlavné hrdinky majú strach, že Sudca nerozhodne tak, ako by si priali, a začnú sa zaujímať o to, ako by mohli výsledok Rituálu ovplyvniť. Pri svojom pátraní zisťujú, že ich rodičia a starší priatelia majú na svoj Rituál len hmlisté spomienky, napriek tomu ale Edru, Ingerdu a Malenu ubezpečujú, že všetko bude tak, ako má byť. Dievčatá si prirodzene uvedomia, že niečo nie je v poriadku, a pokúšajú sa zistiť čo najviac. Na takmer tristo stranách zisťujú a zisťujú, a zisťujú… Vedú pritom nelogické dialógy, sú nepochopiteľne hysterické (Malena) a správajú sa tak, ako by sa zrejme žiadne tínedžerky nesprávali (ani v medieval fantasy príbehu). O svojom vzdore a obáv z rituálu len rozprávajú, niekedy sú emócie silnejšie, inokedy na ne úplne zabudnú.

Nie celkom som rozumela zámeru autorov, ktorí nám najprv predstavili Malenu, zaujímavú hrdinku, ktorá sa namiesto typických ženských zábaviek radšej venuje šermu. Napriek nedôvere okolia v jej schopnosti v sebe objaví nečakané nadanie a stretne nových priateľov. Z ničoho nič sa však začne správať odporne, jej reakcie sú prehnané a v polovici knihy jej osud zrazu prestaneme sledovať, aby sme sa na konci dozvedeli, že absolvovala rituál a má sa fajn.

(zdroj: http://kavarna.hostbrno.cz/)

Je veľká škoda, že napriek avizovanému rozsahu nevyužili Šíkovci priestor, aby svoje postavy vystavali uveriteľne a priblížili čitateľom motiváciu ich konania. Text je kombináciou dialógov a priamych opisov činnosti, ktorú postavy vykonávajú, pokus o ich psychologizáciu tak môžeme sledovať iba v náznaku.

Rozumiem, že Šíkovci napísali Rituál pre násťročné dievčatá (a možno aj chlapcov), ale pokiaľ fungujeme vo svete, kde majú milovníci žánra k dispozícii mnoho skvelých dystopických sérií, pôsobí táto nevydarená zmes Harryho Pottera a Divergencie archaicky a zbytočne. Nemám pocit, že sa čitateľky a čitatelia, ktorým je príbeh určený, dokážu s postavami stotožniť alebo sa nimi inšpirovať.

Dej sám osebe je, až na niekoľko výnimiek (dve), jednotvárny. Podivne pôsobí pasáž knihy, v ktorej sa hrdinky rozhodnú navštíviť Edrinu starú mamu, aby im uvarila odvar na odplašenie Maleninho neželaného nápadníka (mimochodom postava, ktorá by si zaslúžila samostatnú recenziu), a medzičasom si odbehnú pohľadať zatúlanú kozu. Táto časť je v porovnaní s ostatnými dynamickejšia, avšak o to absurdnejšia. Skončí sa jedno priateľstvo a hlavné hrdinky pomerne lacno získajú odpovede na dôležité otázky. Žiaľ, bez spoilerov nemôžem prezradiť viac.

Napriek tomu, že postavy sa rozhodujú nelogicky (nepochopiteľné pre mňa zostalo náhle odcudzenie Edry a Ingerdy s Malenou), môžeme nájsť v nevyrovnanom deji niekoľko zaujímavejších momentov. Od zúfalého pokusu Ingerdy o záchranu Edry sa dej konečne rozbehol a až do vytúženého finále som mala pocit, že čítam inú knihu. Na záchranu celkového dojmu to však už nestačilo.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Host.

  • Nakladatelství: Host
  • Počet stran: 408
  • Vazba: pevná
  • Rozměr: 135 × 205 mm
  • Jazyk: český
  • ISBN: 9788075778215
  • Rok vydání: 2019
4/10

Zhrnutie

Počas čítania Rituálu si zrejme viackrát položíte otázku, či je chyba vo vás alebo je dej knihy iba nevyrovnaný, nelogický a nudný. Odpoveď nechávam na zváženie čitateľovi. Rituál je pre mňa premárnenou šancou na dobrý príbeh, autori Šíkovci sú štylisticky zruční, ale forma je naplnená biednym obsahom.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Zadejte, prosím, znaky z obrázku do textového pole a pak odešlete komentář.
Prepíš text z obrázka

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.