Natalja Šcerba : Nechcela som písať o zádumčivých upíroch

Fantasy príbehy z jej pera sú nielen originálne, ale aj tajomné a magické. Sudičky k nej boli veľmi vľúdne a do vienka jej okrem krásy, skromnosti, zmyslu pre humor a talentu nadelili aj cestovateľské topánky. Narodila sa v Bielorusku, žila v Rusku, ale ich volanie ju zavialo až do magických Karpát, kde žije a tvorí aj v súčasnosti. Na našom trhu autorku preslávila šesťdielna séria o časodejstve a aktuálne vydáva ďalšiu o karpatskej mágii. Ako autorka fantasy literatúry sa slovenskému publiku predstavila naživo prvýkrát v septembri tohto roka. Zoznámte sa, literárna čarodejnica Natalja Vasilevna Ščerba.

V susednom Česku si vás všimli ako autorku o niečo skôr než u nás. Uvažovali ste dlho, či prijmete pozvanie Knižnice P. O. Hviezdoslava a prídete na Slovensko?

Je pravda, že ako spisovateľka som u vás prvýkrát. Slovensko mám veľmi rada a súkromne som ho v minulosti navštívila opakovane. Vždy sa s rodinou zastavíme vo Vysokých Tatrách. Priznám sa, že sa mi veľmi páči slovenská príroda a na mojom instagrame aj teraz nájdete fotky z týchto čarovných miest. Aktuálne si s rodinou robíme výlet po Slovensku a Česku. Spomínané zábery som urobila práve na Štrbskom a Popradskom plese. Moji followeri mi na instagrame fotografie okomentovali slovami, že to musí byť určite Čarodol (smiech).

So životom spisovateľa je späté aj cestovanie. Snažíte sa vopred spoznať krajinu, kam cestujete, aby ste namiesto Slovenska neskončili v Slovinsku?

Nikdy som si vaše krajiny nepomýlila. Našej rodine však imponuje oveľa viac Slovensko. Ako som spomínala, očarila ma vaša príroda a žijú tu príjemní ľudia. Ak si dobre pamätám, boli sme tu už päť- alebo šesťkrát. Sme aktívna, cestovateľská rodina. Vždy, keď sa niekam vyberieme, snažíme sa zistiť o krajine čo najviac. Rezervujeme si ubytovanie, hľadáme historické pamiatky, ktoré by sme mali záujem navštíviť, a ja sa snažím aspoň trochu naučiť jazyk danej krajiny. Sme taká hippie rodina, pretože najčastejšie cestujeme autom. Dokonca v ňom máme zbalený multivarič pre prípad, ak by sa po ceste niečo stalo. Môžeme potom kdekoľvek zastaviť a prežijeme (smiech).

Zdroj: Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove

Predpokladám, že práve cestovanie je veľkým zdrojom vašej inšpirácie.

Do značnej miery áno. Inšpiruje ma príroda a rovnako aj život v meste. Rada cestujem práve po neveľkých mestách, ktoré majú svoje čaro. Výnimkou je Praha, ktorú považujem za časodejnú. Cítiť v nej ducha času. Vo veľkých mestách naopak cítiť zlú energiu. Jednotlivec sa tam stráca v mase. Napríklad v Moskve žije 20 miliónov ľudí a či idete po ulici, alebo si sadnete do metra, stále splývate s davom. Malé mestá majú naopak svojho ducha, jedinečnú energiu, a práve preto sú v nich asi ľudia lepší.

V roku 2005 ste vydali svoj prvý fantastický príbeh Na dne. O tri roky neskôr trilógiu Byť čarodejnicou a napokon Falošný svet. O týchto dielach na Slovensku veľa nevieme…

Napríklad Byť čarodejnicou je v podstate Čarodol. Ide o surový materiál, keďže päť rokov som sa učila len písať. Čarodol som, napríklad, prepisovala šesťkrát. Jeho prvý koncept bol zhruba o tretinu kratší a názov znel: „Dovoľte mi byť čarodejnicou.“ Záujem o titul prejavilo rusko-nemecké vydateľstvo, zaplatilo mi šesťsto dolárov a potom sa rozpadlo. Najprv som bola v šoku, no s odstupom času to pokladám za šťastie. Cítim v tom karpatskú mágiu. Spomínané knihy sú vlastne základným kameňom pre moje súčasné série.

Časodejov ste písali zhruba päť rokov a rovnako dlho ste hľadali vydavateľstvo, ktoré by sériu vydalo. Dokonca vám odporúčali, aby ste písali radšej o upíroch. Téma bola dostatočne originálna, tak v čom bol problém?

V skutočnosti som vždy chcela napísať príbeh o čase. Dlho som rozmýšľala a hľadala spôsob, ako zabezpečiť, aby bola moja séria originálna a slovanská. Preto sa hlavná hrdinka volá Vasilisa, čo je rozprávkové a zároveň súčasné, slovanské meno. Dlho mi trvalo vymyslieť samotné slovo časodejovia. Moje knihy v origináli vychádzajú po rusky a slovo časodejovia je skrytý ukrainizmus. Zrazu mi to slovo napadlo, utekala k počítaču a začala som googliť, či už niečo podobné neexistuje. Bol to pre mňa znak, že som našla konečne správne slovo (smiech). Zapáčila sa mi aj slovná prešmyčka, ktorá tak vznikla časodeji – čarodeji. Zaujímavé je, že asi pred piatimi rokmi sa mi ozval mladý muž, ktorý mal obdobný nápad, ale chcel ho využiť v odbornej literatúre. Mať originálny nápad teda často nestačí. Niekedy musí vyzrieť spisovateľ a príbeh, inokedy vydavatelia. Opakovane sa mi stávalo, že sa môj príbeh vydavateľom páčil, ale bol podľa ich slov komerčne nevýhodný. Som zástancom názoru, že všetko v živote musí prísť v pravý čas, aj kniha. Na vydanie Časodejov som čakala päť rokov, ale teraz som rada, lebo ich napokon vydali v tom, pre nás, správnom vydavateľstve.

Zdroj: Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove

Rosman si vás nakoniec našiel medzi tromi tisíckami rukopisov…

Áno. Môj aktuálny vydavateľ v tom čase vyhlásil veľký konkurz, v ktorom napokon vyhrali Časodejovia. Na začiatku bolo tritisíc rukpisov. Neskôr som sa dostala s knihou do užšieho výberu, kde nás bolo dvadsať. Počas slávnostného galavečera si na nás vydavateľstvo pripravilo vtipnú tortúru. Vyhlasovanie výsledkov začali od dvadsiateho miesta zostupne. Pri piatom mieste mi už nekontrolovateľne búchalo srdce. Pri vyhlasovaní tretieho som sa stretla pohľadom s riaditeľom vydavateľstva a pochopila som, že moje meno bude vyhlásené ako posledné. Súťaž som vyhrala a to ešte len bolo šťastia. Z cerémonie mám dodnes hroznú fotografiu, na ktorej pôsobím veľmi hrdo a namyslene, čo sa na mňa vôbec nepodobá. Mám na ten deň celkom zábavné spomienky (smiech).

Hlavnou hrdinkou časodejníckej série je 13-ročná Vasilisa. Toto obyčajné rusovlasé dievča sa bez prípravy ocitne vo svete, kde mágovia ovládajú čas. Pokiaľ viem, tento element ste si nevybrali náhodou…

Čas ma fascinoval už od detstva. Roky som bola presvedčená, že si vyrobím vlastný stroj času a raz prídem z budúcnosti pozrieť svoje mladšie ja na Nový rok. Bola som sklamaná, keď sa mi to nepodarilo. Teraz už viem, že to bolo správne a nemusím sa báť, že som prišla o rozum. Čas ma napokon priviedol k písaniu fantastiky. Bolo mi divné, že vo všetkých fantastických príbehoch bol čas prezentovaný ako deštruktívna sila. Ja som naopak vnímala čas ako niečo pozitívne, skôr tvorčiu silu, a preto som o ňom napísala. Preto je jedným z hesiel časodejov: „Čas je mágia.“

Knihám o Vasilise Ohnevovej ste venovali zhruba desať rokov života. Ako sa vám s nimi lúčilo?

Nikdy som sa s nimi lúčiť nemusela.

Zdroj: Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove

Uvažujete o návrate medzi časodejov? Napríklad vo forme spin-offu?

Minulý rok som vydala samostatnú rozprávku Kráľovná času. Je to ilustrovaný vianočný príbeh, v ktorom sa Vasilisa a Feš stanú rozprávkovými postavami. Keďže kniha na Slovensku zatiaľ nevyšla, ale pracujeme na tom, nerada by som „spoilerovala“. Môžem len prezradiť, že dej je úzko spätý s rodinou jednej z hlavných postáv Časodejov. V Rusku už čaká na vydanie ďalší titul zo sveta časodejníkov, v ktorej publikum nájde tri väčšie príbehy o troch rodinách. Jeden z minulosti, druhý z prítomnosti a tretí sa viaže na budúcnosť. Každý z nich je spätý s inou postavou, a tak sa môžete tešiť na Feša, Vasilisu a aj tajomnú rodinu Storočných. Predpokladám, že kniha bude na pultoch kníhkupectiev najneskôr do Vianoc. Samozrejme, zatiaľ v ruštine, ale už teraz rokujeme o podmienkach prekladov…

Po úspechu Časodejov sa minulý rok dostala na police kníhkupectiev ďalšia séria – Čarodol. V čom sa líši od časodejníckej ságy?

Je to kniha určená skôr staršiemu čitateľovi. Odporúčanie je myslím 16+. Moja dcéra si prečítala prvý diel Čarodolu ako dvanásť ročná a tie „veci“ pre starších vôbec nepochopila. Keď dovŕšila šestnásť, hovorí: „Mami to je o tom, aha…“ (smiech)

Trilógia Čarodol vychádza z povestí, rozprávok a legiend tajomných Karpát, kde ste strávili celý život. Mali ste tieto príbehy napočúvané? Ktorá rozprávková postava vás máta dodnes?

Čudojudo. Rozprávku som videla, keď som mala asi šesť rokov. Bolo to strašidlo, ktoré vychádzalo zo skrine. Čudojudo chodilo a strašilo pravidelne jedného malého chlapca a ten sa pred ním skrýval v zásuvke. Bola som s ním úplne stotožnená (smiech). Potom, ako som spoznala Čudojudo, som sa už nikoho a ničoho viac nebála. Naopak všetky mytologické postavy mám rada. Aktívne sa zaujímam o slovanské povesti a báje, v ktorých je zástup rôznych strašidiel. Mytológiu, najmä tú karpatskú, často využívam vo svojej tvorbe.

Zdroj: Knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove

Tatiana Okrajčíková, rovnako ako Vasilisa, sa tiež dostane k svojmu čarodejníckemu dedičstvu náhodou. V celej knihe sa nedokáže rozhodnúť, či magické dedičstvo prijať alebo ho len „prežiť“. Preferujete ženské hlavné hrdinky, ktorých charakter sa vyvíja od naivnej slabošky po amazonku?

Mám za to, že dievčatá by mali byť nielen pekné, ale aj silné. Čitateľom Časodejov v kníhách imponovalo priateľstvo medzi dievčatami a chlapcami. Nie je tajomstvom, že tieto skupiny sa v bežnom živote nevedia spolu kamarátiť. Všimla som si, že dievčatá by sa aj chceli, ale chlapci sa ich boja (smiech). Dokonca mi to v diskusiách chlapci aj potvrdili. Vraj nevedia, ako prísť za dievčaťom, a už vôbec nie, ako sa prihovoriť. Je to jedna z vecí, ktoré ma mrzia, a práve preto som hlavných hrdinov Časodejov spojila do jednej veľkej partie. V knihách sa spolu zabávali, učili, museli sa naučiť spolupracovať a spoločnými silami vyriešiť každý problém. Motív priateľstva je v mojich knihách jedným zo základných elementov.

 

Populárna, mladá, rusky píšuca autorka pochádza z bieloruského mesta Maladzječna (Mládež), detstvo strávila v Jaroslavli v Rusku, odkiaľ sa s rodinou presťahovali na západnú Ukrajinu do mesta Ivano-Frankivsk v srdci Karpát, kde žije dodnes. Po strednej škole študovala na Univerzite technológie a dizajnu v Kyjeve, no po štvrtom ročníku sa rozhodla štúdium ukončiť a venovať sa vlastnému módnemu štúdiu. Šila večerné šaty, kostýmy pre javisko a venovala sa aj starovekej výšivke či šperkom z korálok. Priťahovala ju však fantastika a veda, najmä problematika času a priestoru, čo ju priviedlo k fyzike a matematike, no jej najväčšou vášňou je literatúra, veď už v škole bolo jej obľúbenou zábavou čítanie pod lavicou.

Jej doménou je žáner fantasy pre násťročných, ale venuje sa i detskej literatúre a rozprávkam. Písať začala ako pätnásťročná, najprv len sama pre seba, neskôr pre pobavenie spolužiakov. Im bol určený útly rukopisný román o geografičke-mimozemšťanke. V roku 2005 publikovala svoj fantastický príbeh Na dne a o tri roky debutovala prvou časťou trilógie o dobrodružstvách karpatskej čarodejnice Byť čarodejnicou, za ktorú zozbierala niekoľko ocenení. Po piatich rokoch vydala tajomnú mestskú fantasy Falošný svet o konfrontácii dvoch magických národov – Astrov a Lunetikov. Za tento román dostala Cenu Eurokol 2010 v kategórii Najlepší mladý fantasta Európy.

Preslávila sa najmä sériou kníh Časodejovia, ktorá vyšla aj u nás vo vydavateľstvo Albatros. Hlavní hrdinovia, dcéra mocného mága Vasilisa a jej priateľ Feš, si získali státisíce fanúšikov. Celá séria bola niekoľkonásobne ocenená, pripravuje sa jej filmové spracovanie a boduje aj u čitateľov na Slovensku a v susednom Česku. Aktuálne jej u nás vyšli prvé dva diely z trilógie Čarodol – fantazijná história o karpatskej mágii, ktorá sa okamžite stala populárnou.

 

Kúpou knihy cez tento odkaz podporíte náš portál.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Zadejte, prosím, znaky z obrázku do textového pole a pak odešlete komentář.
Prepíš text z obrázka

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..