Žena s labutí (ed. Františka Vrbenská)

Poslednú časť voľnej tetralógie poviedok otvára svojím príhovorom, v ktorom sa vyznáva zo svojej lásky k ženským fantastickým autorkám, Martin Roger Králik.

Nasledujú poviedky, ku ktorým v krátkosti vyjadrím svoj názor bez toho, aby som vám príliš spoileroval, o čom sú. Možno vás navnadím, aby ste na nich popásli svoj čitateľský zrak.

(zdroj: efortna.cz)

Vlčí tvář (Eva Hauserová): Zvláštna vlkolačia poviedka, pri čítaní ktorej som bol len nevzrušený vonkajší pozorovateľ. Žiaľ, autorke sa nepodarilo vtiahnuť ma do deja natoľko, aby som hral jej hru. Polícia a vyšetrovatelia majú asi dosť nízke IQ, keď vyšetrujú tak, ako (ne)vyšetrujú. Ale s úvodom pred poviedkou to vcelku súhlasí – autorka ju písala ako akúsi katarziu počas svojho pôsobenia v PR agentúre. To áno, ale inak: 5/10

Kruhy na hladině (Zuzana Hartmanová): Ak bola predchádzajúca poviedka zvláštna, tak na tomto kúsku je asi zvláštne, čudné a neuveriteľné všetko. Od nastavenia prostredia, cieľa cesty, popisov, dialógov až po konanie postáv. Všetko je akosi relatívne neprirodzené – umelé. Počas čítania sa mi množili otázniky a poznámky typu – naozaj, prečo, načo, ako? A navyše – dosť nuda. 3/10

El Instigator (Sanča Fülle): Štylistika je tu vycibrená, vidno, že autorka písať vie. No na úvod vás vrhne do víru množstva postáv, rádov… Nútilo ma to neustále sa vracať a znova čítať čítané, aby som sa nestratil. Ide však o komplexnú náboženskú politickú drámu v postapo Európe a miesi sa to s alternatívnou históriou. No ako som sa už zmienil, vyžaduje to poriadne sústredeného čitateľa. 8/10

Labutí kámen (Emma Surdu): Zapletenie fantastického vlákna do alternatívnej histórie posledného obdobia bavorského kráľovstva vyprodukovalo slušný príbeh. Ako to vlastne bolo s Ludvíkom II.?! Začítajte sa. Na poviedkovú prvotinu dobré. 7/10

Krakeniáda (Anna Olejárová): Táto autorka už patrí medzi moje obľúbené. Bol som zvedavý. Je to veru bizarná poviedka o relikte dávnych čias, na ktorý narazí duo kamarátov-pytliakov, a jeho prebudením spustia reťaz fantasmagorických udalostí. Je plná sarkasticko-ironických narážok všakovakého tvaru a formy. Pobavilo, i keď je jasné, že takého niečo by bolo aj na hranici fantastiky len ťažko uskutočniteľné. 8/10

Mezi světy (Lenka Hnízdilová): Pomerne abstraktná poviedka, kde sa prelínajú svety. Je plná mystiky, nič nevysvetľuje, nič neobjasňuje, všetko je utopené v hmle a temnote, až sa ako čitateľ pýtam, čo na tých 23 stranách vlastne je? Akosi to šlo mimo mňa a druhýkrát sa mi to čítať nechcelo. 5/10

Kožešina a hůl (Veronika Salášková): Fantasy makropoviedka, ktorá nás zavedie do pravekých časov, do osady Lišek, kde sa odohráva boj medzi dobrom a zlom. Autorka zvládla bravúrne opísať strach obyvateľov, ktorý ich doženie k urýchleným súdom a zlým rozhodnutiam. Finále je, žiaľ, až príliš deus ex machina a záver by si pýtal pokračovanie. Ale bavilo ma to veľmi. 9/10

Havraní rapsodie (Petra Štarková): Psychedelická jednohubka o slávnom Edgarovi prepletená jeho vlastnými básňami. Ťažko tu niečo hodnotiť, skôr len prečítať a nechať slová zarezonovať v mysli.

Ponechajte si (Monika Kandríková): Situačné navodenie príbehu bolo na tejto poviedke to najlepšie a najnapínavejšie. Vtiahlo ma to. Následne mi to, žiaľ, prišlo príliš repetitívne a deskriptívne, i keď s dobrou vycibrenou štylistikou. Záver vytušíte asi od polovice tejto kvázi tehotenskej anekdoty rozpracovanej do poviedky. 6 – 7/10

V pasti (Dagmar Lachmanová): „Nič zvláštne“, len české vúdú praktikované na manželovi-alkoholikovi, ktorý je opísaný až príliš reálne. Vyvolalo to vo mne búrku zmiešaných pocitov. Napísané to je ale dobre. 8/10

O lidech a nelidech (Kristýna Sněgoňová): Ak toto písala Kristýna pred desiatimi rokmi (neviem, ako veľmi je súčasná verzia upravená), tak klobúk dolu. Spočiatku sa mi to čítalo ťažko, vizualizácia viazla a množili sa otázniky. No s pribúdajúcim textom sa čosi povysvetľovalo. Miestami temná urban fantasy v alternatívnom Československu, kde jedna z hlavných postáv je Nikola Tesla. Vedel by som si predstaviť aj pokračovanie. 9/10

Za chyby se platí (Radmila Tomšů): Radmila sa už dávnejšie zaradila k mojim obľúbeným autorkám. O kvalite jej tvorby svedčia aj mnohé úspechy z poviedkových súťaží. V zbiera Žena s labutí nám ponúkla krásnu napínavú čarodejnícku rozprávku. Vycibrená štylistika a aj zápletka zaradili tento výtvor do top kúskov zborníka. 10/10

Po oblakoch nikto nechodí obutý (Jana Plauchová): Známa autorka kvalitných hard sci-fi románov zriedkavo napíše poviedku. O to som bol zvedavejší, aká bude. Sci-fi s virtuálnou realitou zachytáva osudy dvoch ľudí: mladého muža-študenta a ženy-matky. Obaja niečím trpia. Ich dilemy sú zachytené pomerne dobre, i keď… ich rozhodnutia ma nepresvedčili. Setup je zaujímavý a pútavý, ale spracovanie, hoci je to sci-fi, je akosi neuveriteľné. Celý príbeh, rozhodnutia postáv fungovanie Somniora, to všetko vyvoláva až príliš veľa otázok, na ktoré som nenašiel odpovede. 7 – 8/10.

 

Za poviedkami nasleduje krátky doslov Silvie Šustrovej o ženskej fantastike.

Dočítal som poslednú Ženu, čo povedať? Bol to odvážny projekt, do ktorého sa pustili Zuzana Hloušková, Františka Vrbenská a spol., a dovolím si povedať, že sa vydaril. Hoci v súčasnosti už deliť SF poviedky a tvorbu genderovo na XX a XY nemá veľký zmysel, keďže mnohokrát by sme rozdiel nespozorovali.

  • Nakladatelství: Fortna
  • Série: Lehké fantazijno (4.)
  • Počet stran: 352
  • Vazba: viazaná
  • Rozměr: 132 × 184 mm
  • Jazyk: český
  • ISBN: 978-80-907-070-2-3
  • Rok vydání: 2018
7/10

Zhrnutie

Žena s labutí je vydarené zavŕšenie tetralógie poviedok od dám českej a slovenskej fantastiky a určite nie je tou povestnou labuťou piesňou v ich tvorbe.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Zadejte, prosím, znaky z obrázku do textového pole a pak odešlete komentář.
Prepíš text z obrázka

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.