Zaklínač 1 : Posledné želanie – Andrzej Sapkowski

Asi si poviete, že príbehy slávneho Bieleho vlka, Mäsiara z Blavikenu, bielovlasého mutanta, ochrancu ľudí pred príšerami, Geralta z Rivie už nemôžu byť lepšie a ich nová verzia nemá šancu priniesť niečo nové. Ale to by ste sa veru poriadne čudovali! Veď si len vezmite… Už skôr existoval slovenský preklad, no napriek tomu ľudia často radšej siahali po tom českom, pretože sa zdal byť lepší. Priznám sa, ja sama som prvýkrát zavadila o zaklínačove dobrodružstvá a peripetie v českom jazyku, v ktorom sa mi veľmi páčili. Lenže, môžete mi veriť, že už pri prvom pohľade som sa zamilovala do tejto novej slovenskej verzie. Tak mi teraz dovoľte opísať, prečo mi tento vedmák tak učaroval.

Po grafickej stránke ide o prekrásne, priam zberateľské kúsky, ktoré by isto nemali chýbať v knižnici každého fanúšika Geralta z Rivie. Dizajn vznikol v spolupráci Jakuba Šimjaka a Briana Terrera, pričom druhý z nich vytvoril úžasnú mapu zaklínačovho sveta, ktorá vás privíta hneď pri prvom nakuknutí do dosiek knihy.

Prvý zmienený sa zase postaral o krásne obaly, kde dokonca nájdete odleskujúci efekt. V prípade prvého diela zo série sa na obale vo svetle prelína lesklá tmavomodrá s čiernou, pričom priamo v strede sa pýšia dve hlavy – jedna vlčia a druhá patrí strige – s vycerenými zubiskami, prepletené do tvaru pripomínajúceho jin a jang. V rovnakom duchu sú potom zdobené aj samotné tvrdé dosky. Vlčie obrázky potom nájdete aj priamo medzi písaným textom, konkrétne pred každou samostatnou časťou.

Dielo je rozdelené na šesť samostatných poviedok (Zaklínač, Zrnko pravdy, Menšie zlo, Otázka ceny, Kraj sveta, Posledné želanie) rozprávajúcich o dobrodružstvách Geralta z Rivie. V každej z nich sa potýka s inými strasťami spôsobenými rôznymi bytosťami, ktoré však nie sú vždy nutne zlé, ako sa často nakoniec ukáže. Okrem týchto samostatných mini príbehov tu však je i jedna dlhšia ,,poviedka“, ktorá sa tiahne celou knihou a je akýmsi tmelom spájajúcim do celku jednotlivé popisy krátkych dobrodružstiev. Toto ,,lepidlo“ nesie názov Hlas rozumu a je rozdelené na sedem úsekov. Vždy sa jeden z nich nachádza medzi dvoma poviedkami, ale už prvý nájdete v úvode a posledný až v závere knihy. Svojím spôsobom je hlavnou dejovou líniou práve Hlas rozumu, keďže ten sa odohráva v prítomnosti. Jeho dej je zasadený do svätyne bohyne Melitelé situovanej v Ellandere. Tu sa Geralt zotavuje z ťažkých zranení spôsobených strigou, ktorá trápila obyvateľov Wyzimy a nikto si s ňou nevedel rady. Práve to, ako Geralt prišiel k takmer smrteľným zraneniam, popisuje prvá poviedka v knihe s názvom Zaklínač.

Dôležitým faktom je, že pozorný čitateľ, obzvlášť ten, ktorý príbehy o Zaklínačovi čítal už skôr, si všimne, ako Hlas rozumu vždy nejakým spôsobom zavedie reč na to, čo sa bude ďalej riešiť v nadchádzajúcej poviedke. Vďaka tomu jednotlivé dobrodružstvá pôsobia spomienkovo. Skoro akoby Geralt počas zotavovania sa z rán popri rozhovoroch s kňažkou bohyne Melitelé Nenneke, ktorá je jeho liečiteľkou, a neskôr aj so svojím kamarátom trubadúrom Blyskáčom, v mysli spomínal na konkrétne momenty svojej zaklínačskej kariéry. Tie mu podľa všetkého z viacerých dôvodov v pamäti utkveli viac ako ostatné.

Zdroj: FB Lindeni

Čo sa týka jednotlivých poviedok, azda v každej z nich by ste našli nejaké to mravné či morálne poučenie, tak ako to najčastejšie býva v klasických rozprávkach. Pozornému čitateľovi totiž isto neunikne fakt, že aj celý Zaklínač je svojím spôsobom rozprávkou, akurát nie pre malé deti. Vo väčšine mini príbehov sa však dajú nájsť i odkazy na viaceré tradičné rozprávky. Keď to vezmeme od začiatku, hneď druhá poviedka Zrnko pravdy v sebe nesie nezameniteľné znaky Krásky a zvieraťa. I poviedka, ktorá nasleduje po nej s názvom Menšie zlo má v sebe rozprávkový motív. Pri nej sa autor inšpiroval Snehulienkou, ale poňal ju v trochu drastickejšom štýle, čo zistíte, keď si ju sami prečítate. No okrem zjavne do očí bijúcich detailov naznačujúcich prevzatie niektorých prvkov zo Snehulienky tu nájdete ešte aj odkaz na Princeznú na hrášku. Ten sa vyskytuje v rozhovore medzi Renfri, ktorá je v tomto prípade tou spomínanou Snehulienkou, a Geraltom. Renfri ju použila ako narážku, aby mohla prečkať noc s Geraltom:

“Tá potvorská strecha je strmá. Radšej by som odchádzala na svitaní. Potme by som mohla spadnúť a doráňať sa. Predsa len, som princezná, mám jemné telo, cez matrac ucítim hrachové zrnko. Ak teda nie je poriadne naplnený slamou, pravdaže. Čo ty na to?“

Do tretice, odkaz na rozprávky s princeznami sa nachádzal i v ďalšej poviedke, a to Otázka ceny. Tu skryté poukázanie na Popolušku. Poslednú rozprávkovú inšpiráciu som zachytila v záverečnej poviedke Posledné želanie, kde Blyskáč pri rybárčení s Geraltom našiel amforu, z ktorej vypustil džina, čo im splnil tri želania.

Okrem rozprávkových odkazov v jednotlivých poviedkach môžete nájsť aj množstvo pekných, poučných myšlienok a zároveň každá z nich obsahuje i takmer presné alebo úplne presné vysvetlenia jednotlivých názvov. Jednou z mojich obľúbených myšlienok z tejto knihy je jednoznačne Geraltovo vyjadrenie sa o ľuďoch:

“Ľudia si radi vymýšľajú obludy a obludnosti. Potom si sami pripadajú menej obludní. Keď pijú do nemoty, klamú, kradnú, mlátia ženu bičom, hladom moria starú mater, umlátia sekerou líšku, čo sa chytila do pasce alebo prevŕtajú šípmi posledného jednorožca, radi si myslia, že predsa len obludnejšia ako oni je mora, čo sa na úsvite vkráda do chalúp. Akosi sa im na srdci uľaví. A ľahšie sa im žije.”

Ďalšia vec, ktorá udrie do očí každému, kto už čítal predchádzajúce verzie, ale ešte sa nedostal k slovenskej, sú zaiste niektoré mená. Aspoň pár tých dôležitých sa teraz pokúsim rozobrať trochu bližšie, aby ste pochopili, prečo sú preložené tak či onak. Potom pochopíte, že to má opodstatnenie. Ide hlavne o mená Blyskáč a Klebietka, teda mená barda a kobyly. Ale varujem vás, z vysvetlení budete mať hlavu ako melón.

Zdroj: FB Lindeni

V prípade Blyskáča je postupka nasledovná. Poľská verzia Geraltovho kamaráta barda zmieňuje pod menom Jaskier, čo v preklade znamená iskerník – taká žltá rastlinka. Česká verzia ho uvádza ako Marigolda, čo je slovo z angličtiny pomenujúce takisto rastlinku, ale nechtík či aksamietnicu. No a u nás je to Blyskáč, čo je dotretice tiež konkrétna rastlina. Vzorec pri vývoji prekladov Jaskierovho mena je teda jasný. S podobným vývojom to je aj u Klebietky, Geraltovej kobyly. Tá je v originále Płotka, čo sa dá vysvetliť ako tá, ktorá stále všade pletkuje, a v českej verzii Klepna, čo je po našom Klebetnica, takže Klebietka je opäť dosť presná.

Dá sa teda predpokladať, že aj ostatné zvláštne znejúce mená prešli v prekladoch podobným vývojom, takže nech vám to znie akokoľvek čudne, zmierte sa s tým. Je to totiž naozaj presné. Aj keď, ja by som z Płotky radšej urobila Klebetnicu než Klebietku, má to taký lepší šmrnc.

Čo by som tiež ešte vypichla ako jednu z vecí, ktoré ma náramne bavili, sú to rôzne originálne prirovnania typu nôž tupý ako sedem nešťastí, liezť po strechách ako mačka v marci, sedieť ako myš pod metlou, blabotať a krútiť hlavou ako baran, ktorý omylom narazil do múru pevnosti, atď. Tie mi prišli milé a vtipné, majú svoje čaro a krásne obohacujú tento preklad.

https://www.instagram.com/p/CBS-2IsDAdl/

Na záver už len pár slov. Sapkowski je výborný spisovateľ, ktorého fantasy svet zaklínačov loviacich kikimory, bruxy, mantichory, strigy a iné obludy je niečo úžasné, jedinečné, a hoci od pôvodného vydania už ubehlo viac rokov než som ja na svete, stále neprestáva udivovať mnohých ľudí. Niet pochýb o tom, že si neustále získava stále viac a viac fanúšikov. Prvá poviedková kniha z tejto série je vtipná, miestami desivá a niekedy aj sexi. Jednoducho, obsahuje všetko to, čo má mať výborné dielo. A môžem len spokojne skonštatovať, že toto nové slovenské vydanie jednoznačne čaru príbehov neubralo, ba pridalo do neho trochu vlastnej mágie.

Ak ste teda ešte Zaklínača nečítali a chystáte sa na neho, nebojte sa siahnuť po tejto verzii. Nemusíte mať obavy, nebudete sklamaní. Neuchváti vás totiž iba svojím vzhľadom, no i obsahom.

Za recenzní výtisk děkujeme nakladatelství Albatros Media Slovakia.

  • Nakladatelství: Lindeni
  • Překlad: Karol Chmel
  • Obálka: Jakub Šimjak
  • Mapa: Brian Terrero
  • Počet stran: 360
  • Vazba: pevná väzba
  • Rozměr: 130×200 mm
  • Jazyk: slovenský
  • ISBN: 978-80-566-1737-3
  • Rok vydání: 2020
10/10

Zhrnutie

Ak ste ešte Zaklínača nečítali a chystáte sa na neho, nebojte sa siahnuť po tejto verzii. Nemusíte mať obavy, nebudete sklamaní. Neuchváti vás totiž iba svojím vzhľadom, no i obsahom. Pokiaľ ste ho už čítali, potom bude táto verzia pekným kúskom do vašej zbierky.

Jane Blake

Fantázia je zem, do ktorej utekám najradšej.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Zadejte, prosím, znaky z obrázku do textového pole a pak odešlete komentář.
Prepíš text z obrázka

Tato stránka používá Akismet k omezení spamu. Podívejte se, jak vaše data z komentářů zpracováváme..