Elusion – C. Gabel a Ch. Klam

Dystopická kniha Elusion pochádza zo spolupráce dvoch spisovateliek – Claudie Gabel a Cheryl Klam. Tento príbeh zaodetý do veľmi sympatickej obálky nám prináša pohľad na, pre mnohých najpravdepodobnejšiu budúcnosť, na budúcnosť, v ktorej ľudia úplne podľahnú technike a takmer úplne sa vzdajú skutočnej reality, ktorú nahradia tou virtuálnou. V tomto svete žije Regan, smutná ryšavka obklopená znečisteným vzduchom, kvôli ktorému musí nosiť väčšinu času masku.

Technológia podávaná v celej tejto knihe ma fascinovala. Elusion, program, ktorý vás privedie do iného sveta, a v ktorom môžete stráviť celkom hodinu, považujem za veľmi originálny, kreatívny a zaujímavý nápad. Elusion a jeho fungovanie bolo veľmi vynaliezavé a v dnešnej technickej dobe má tendenciu zaujať nejedného čitateľa. Na druhej strane mi však chýbalo viac vysvetlenia, či už samotného programu, ale aj histórie, ktorá voviedla svet do stavu, v akom sa v knihe nachádza. Nedopátrala som sa dôvodu obrovského znečistenia, ktoré ľudstvo postihlo. Všade boli len masky, ktoré filtrovali vzduch a chránili ľudí pred škodlivými látkami; o zlome, kvôli ktorému sa toto znečistenie rozšírilo, som sa však nedočítala. 

Málo vysvetlenia sa ale v tomto prípade dá pomerne ľahko odpustiť, a to kvôli mimoriadne čitateľnému a príjemnému štýlu písania. Ani si neuvedomíte, ako vám strany utekajú a už ste na tej poslednej. Už len vďaka tejto skutočnosti by som vám knihu odporučila. Hm, a taktiež mám pocit, že nám príbeh ešte má čo ukázať a zaslúži si ešte sa poriadne predviesť. Predsa len, námet je epický a stojí za pozornosť. 

Postavy boli… farebné, ale napriek tomu akési nevýrazné. Oranžovovlasá Regan je síce celkom príjemná, ľahko som sa vcítila do jej kože a v jej hlave som sa vôbec necítila nepríjemne, avšak, krátko po dočítaní ju úplne pustíte z hlavy a nepripadá vám ničím výnimočná. Slušný rozbeh v podobe Regan sa však úplne podarilo pokaziť jej najlepšiemu priateľovi, plavému Patrickovi, ktorý mi bol nesympatický už od začiatku. Z hlavného tria postáv je najlepšie zapamätateľný a akosi najskutočnejší, a to vďaka tomu, že boli pomerne detailne vykreslené jeho pozitívne aj negatívne vlastnosti. To mu však v mojich očiach nepridalo žiadne plusové body a práve jeho negatívne vlastnosti mi zakalili pohľad a ja som krčila nosom vždy, keď sa zjavil na scéne. Je však nutné poznamenať, že Patrick dodal príbehu náboj a šťavu, rozhýbal to. Pripúšťam. A rozbor postáv uzavrieme Joshom, Reganiným rytierom v zlatej zbroji, ktorý je snáď ten najmenej zapamätateľný hlavný hrdina a láska hlavnej hrdinky, s akým som sa v poslednej dobe stretla. Takže vám o ňom nepoviem nič viac. Lebo som si to nezapamätala. Viem len, že vo mne nevyvolal žiadne emócie. Ništ, nothing, non. 

Ach jaj… aby som to nejako zhrnula, Elusion nie je až taká katastrofa, ako to teraz možno vyzerá. Keby sa autorky zamerali trochu aj na vykreslenie charakterov hlavnej love dvojky a dialógy a nie len na opisy a budovanie svojho sveta, príbehu by to pridalo na… vlastne, pridalo by mu to na všetkom. Takto môžem príbeh hodnotiť len ako priemerný, so skvelým nápadom, ktorého realizácia neurazí ani nenadchne a rozhodla som sa, že si kompletný názor vytvorím až po ďalšom diele. Takže si nechávam zadné dvierka, dávam neutrálne hodnotenie a svoje zmiešané pocity nechám zatiaľ poriadne zamiešané.