Piráti oblohy – W.King

Ulrik: vzdušný pirát odsouzený ke smrti v aréně, který se stane největším gladiátorem své doby. Valerius: velice chytrý zlý čaroděj, který intrikařil tak dlouho, až i jeho bohatí příbuzní dospěli k názoru, že by bylo lépe, kdyby byl raději mrtvý. Rhea: částečně lidská žena, částečně dravá kočka a bývalá zlodějka, vždy udělá, co je nutné, aby dosáhla toho, co chce. Všichni tři byli lapeni do smrtících tenat uctívače démona Moloka, který má v plánu nadělat ze všech vzdušných pirátů neporazitelné mutanty, s jejichž pomocí si podrobí umírající, démony zamořený svět Urathu.

A máme tu ďalšiu knihu od môjho obľúbeného spisovateľa, Williama Kinga. Zvýskol som  ako týnedžerka, keď som ju zbadal v kníhkupectve. Samozrejme len vo svojom vnútri.

Bola tenšia, než na aké som bol navyknutý. Mám radšej dlhšie príbehy, pretože keď je kniha dobrá, nechcem s ňou skončiť. Prečítal som obsah a nadchla ma. Piráti vo vzducholodiach vo svete plnom mágie čarov a zaujímavých tvorov? Skvelé, zase si o čosi rozšírim obzory.

Sám so začal písať a každá kniha, ktorú si kúpim má istý aspekt alebo čosi, čo mi pomôže v inšpirácií. V každej totiž nájdem slovnú hračku alebo zaujímavý rozhovor.

V tejto nebolo nič. Bola prázdna ako duša nemŕtveho a rozhovory mali asi rovnakú úroveň. Mal som pocit, že čítam zlátaninu pätnásťročnej mysle, ktorá nedokáže ani skonštruovať zmysluplný dialóg. Bolo to horšie než všetky napodobeniny Conana a ja som nechápal ako môže jeden zrelý autor padnúť tak hlboko, že cíti literárne dno pod nohami.

Dlho som obhajoval fantasy a sci-fi pred inými ľuďmi , že je to kvalitná literatúra a žiaden brak, avšak po prečítaní tejto knihy mi tieto spomienky zanechali horkú pachuť v ústach.

Neveriacky som listoval knihou dúfajúc, že konečne nájdem čosi zaujímavé, čoho by som sa mohol zachytiť, ale zbytočne, stena nezáživnosti bola hladká a nepriestrelná ako Alcatraz. Ešte šťastie, že bola tak krátka. Do každej stránky som sa musel nútiť a radšej som si v MHD pustil muziku, ako ju čítal.

Neveriacky som krútil hlavou. Toto že bol môj obľúbený autor? Niekoľkokrát som si prečítal, či to naozaj napísal on, dúfajúc, že som sa pomýlil.

Koncept konca sveta z rúk démonov je síce zastaraný, no dá sa podať zaujímavo. V tomto prípade však King nerozviedol svet, nespravil žiadne vysvetlenie a postavy sa chovali v protiklade so svojím myslením a pohnútky ich konania museli znieť žalostne aj samotnému autorovi. V minulých recenziách som Kinga nazval majstrom temných opisov a kvalitným blood and gore spisovateľom.

Tak v tejto knihe to beriem späť, premýšľam, či to bola náhoda, pretože všetky opisy boli zrazu kŕčovité, neviem si napríklad dosť dobre predstaviť zlovestnú bielu žiaru, ani nádherný démonov úsmev.

Hlavnou postavou je Ulrik, ktorý je bezohľadným zabijakom v aréne. Začína to pomerne svižne v bojom v aréne. King sa snaží navodiť silnú atmosféru, no je to skôr patetické. Vyjde najavo, že Ulrik je bývalým kapitánom vzdušných pirátov, ktorý ako jediný prežil dostatočne dlhý čas, aby si vybojoval meno. Je tichý, sebaistý a je načipovaný ako terminátor. Lepšie vidí, je silnejší, rýchlejší, tak nasilu cool, že by mu to nežral ani tínedžer.

Ďalšou postavou je mág Valérius, ktorý sa tvári záhadne asi ako šteňa s roztrhaným plyšákom a Ulrika odkúpi, pretože potrebuje osobného strážcu. Celkom dobrý dôvod, navyše do neho nasúka akési démonické mláďa, vďaka ktorému si zaistí jeho lojalitu. Už teraz mi to znie ako veľmi smiešna zlátanina, ale nuž dobre. Ulrik ho za to nenávidí, ale nakoniec sa ukáže, že i keď si predstavuje ako ho škrtí, je to dobrák od kosti a milerád mu pomôže. Valérius je samozrejme mocný mág z urodzenej rodiny plnej intríg, kde sa jeden druhého snažia zabiť, preto ten bodygárd. Akoby potreboval ďalšieho člena domácnosti, ktorý ho nenávidí. Napokon sa ukáže, že až tak mocným mágom nie je. Dokáže síce poháňať motory, šáliť ľudí a čipovať, ale nedokáže ani len zapáliť oheň, a vlastne až na pár, podľa všetkého, mocných kúziel toho veľa použiteľného nevie. Teda aspoň sa to tak autorovi hodilo.

Ďalšou postavou je Rhea, dáky huňatý sexuálny klon, ktorý má hneď niekoľko využití. Jedno z nich, ako hovorí typ klonu a ďalší, že dokáže zaobchádzať s nožmi. Má to byť čosi ako khajítska asasínka z Elder Scrolls, ale vyšlo z toho dáke čudo bez skutočnej osobnosti, ktorej pohnútky sú skryté aj jej samej natožto čitateľovi. Je zmietaná náklonnosťou k obom hlavným hrdinom, k dobráckemu mačo aj neškodnému kúzelníkovi.

Aby som nespojloval prípadnému nešťastníkovi, ktorý si ju kúpi i napriek mojim varovaniam, dej sa točí okolo… wait for it, wait for it… Démonického meča, ktorý požiera duše. Je to relikvia z dávnych čias, keď démoni ovládali planétu alebo čosi také. Zatiaľ mi to znie povedome originálne. No a potom zistia, pretože bohatý mág je vlastne expertom cez démonické záležitosti, že akísi šialený čarodejník v meste vyvrheľov, kde to mačo Ulrik dobre pozná, chystá inváziu prostredníctvom obrovských, démonmi poháňaných, cyberpunk beng-beng vzducholodí, veľkých ako kontinent.

To všetko, a ešte viac, nájdete v zbrusu originálnej zmysel nedávajúcej zlátanine od Kinga, ktorý sa ani neobťažuje vysvetliť, prečo, ako a hlavne WTF?

Na knihe som nenašiel jediné pozitívum a jej čítanie doslova bolelo. Snažil som nájsť aspoň čosi málo zaujímavé, ale márne. Pirátom z oblohy nedokážem dať viac ako 4/10.