Lov – Andrew Fukuda

Ako zostať nažive vo svete, kde sú ľudia považovaní za potravu a všetci túžia len po ich krvi?

Sedemnásťročný Gene je nútený bojovať o prežitie v spoločnosti, kde je ľudská rasa odsúdená na zánik. Je vybraný do Vládcom vyhláseného lovu na posledných ľudí – glupanov. Musí sa naučiť umeniu lovu. Musí dokázať utajiť svoju ľudskú podstatu pred svojimi krvilačnými kolegami, ktorých podozrenie každým dňom narastá. Ako však dokáže skryť to, že nedokáže bežať rýchlosťou blesku, že ho slnečné svetlo nezabije a že nemá neukojiteľnú túžbu po krvi? A čo sa stane v okamihu, keď do jeho života vstúpi dievča, ktoré v ňom prebudí city, aké do tej doby nepoznal?

Andrew Fukuda, autor Lovu, sa narodil na Manhattane a vyrástol v Hong Kongu. Získal bakalársky titul z histórie a pracoval v “čínskom mestečku” spolu s ďalšími imigrantmi. Práve táto skúsenosť ho priviedla k napísaniu svojho debutu – Crossfire. Jeho druhou knihou je práve kniha Lov, ktorá je prvým dielom rovnomennej série. Predtým ako sa stal autorom na plný úväzok pracoval sedem rokov ako prokurátor. Ak ho chcete navštíviť, tak ho momentálne zastihnete na Long Islande, kde žije so svojou rodinou.

Predstavte si, že žijete vo svete, kde je ľudská rasa už takmer vyhynutá. Zem ovládli príšerné stvorenia, ktoré šialene prahnú po ľudskej krvi a ľudskom mäse, nepijú vodu, nesmejú sa, nepotia sa a ľudí nazývajú glupani. Medzi nimi sa skrýva Gene, ktorý sám netuší, či je posledným glupanom široko ďaleko alebo vláda tajne chová jemu podobných ktovie kde. Gene si na takýto život zvykol – nosí falošné tesáky, bez dezodorantu sa nepohne ani na krok, nepúta na seba nechcenú pozornosť, škriabe sa na zápästí, kde majú občania (tak sa tu nazývajú upíri) takzvanú vtipnú kosť. Inak povedané, Gene sa naučil prežiť. Všetko sa však skomplikuje, keď je jedným zo siedmych občanov, ktorí sú vybraní do Lovu na glupanov. 

Lov si po celom svete získal stovky fanúšikov. Je teda pochopiteľné, že keď sa tieto “druhé Hry o život” dostali do našich končín, mnoho ľudí sa na Lov nedočkavo vrhlo. Nasledovali nadšené chválospevy ale priamo úmerne k nim aj názory, v ktorých čitatelia knihu odsudzujú na zánik. Práve takéto knihy v nás vyvolávajú tú najväčšiu zvedavosť, ktorej odolá len málokto. Takže som po Love siahla aj ja.

Hneď na začiatok treba uznať, že napriek neoriginálnemu námetu a nadprirodzeným postávam táto kniha predsa len prináša malú ale výraznú zmenu – upíri sú krvilačné a nechutné monštrá. Navyše sa neskrývajú ale suverénne ovládajú zem, majú svoju vládu, školy a spoločnosť, z ktorej ľudí (alebo glupanov) už úplne vyčlenili. V takejto spoločnosti je Gene, sedemnásťročný chlapec, nútený žiť. Jeho postoj je tiež odlišný od postojov postáv v knihách podobného žánru, a to tým, že sa Gene považuje v takejto spoločnosti za nenormálneho. Celú jeho existenciu by sme mohli zaškatuľkovať do radu pravidiel, podľa ktorých ho jeho otec naučil žiť. Nerob toto, nerob tamto… Nepútaj na seba pozornosť. Tieto pravidlá mu boli vtĺkané do hlavy dlhé roky a teraz sú už tým jediným, o čom rozmýšľa. Práve preto nemáte počas dvoch tretín knihy možnosť Gena spoznať. Nemá šancu dostať sa vám pod kožu suchými faktami, ktoré si v hlave stále opakuje. A nespoznať, neobľúbiť si hlavného hrdinu je… problém. Avšak, v poslednej tretine knihy Gene postupne začína odlupávať svoju škrupinu, pod ktorou sa sedemnásť rokov ukrýval a začína sa nám tu rysovať pomerne sympatický hrdina. Ostáva nám len dúfať, že sa jeho charakter v zvyšných knihách série ešte rozvinie.

Na druhej strane sa v tejto knihe nachádzajú zaujímavé vedľajšie postavy, ktoré som spoznala lepšie. Autor im vdýchol dušu a to, ako ich Gene pomenúval pomocou ich charakteristických znakov príbeh osviežilo. Nájdete tu Vychrtlíka, Kvetovanú, Karmínovú, Kulturistku a..  Ashley June, ktorá na konci príbehu dodá riadne grády. Taktiež tu máme zopár glupanov, Sissy, Epapa, Bena… ktorí si v tomto dystopickom fantasy svete, kde sú potravou predátorov, pokojne nažívajú svojím jednoduchými stredovekým životom. Príbeh jednoznačne spestrili a tak trochu znormálnili. 

Dejová línia je síce dosť nudná a vlastne sa tu v podstate nič nedeje, autor má ale úžasný “čtivý” štýl písania, a tak stránky otáčate jednu za druhou a ani si to neuvedomujete. Na môj vkus bola záverečná akcia síce skvelá, ale až príliš dlhá a moje nervy si ani na chvíľu počas posledných tridsiatich stránok nevydýchli. Keby trochu napätia a akcie preniesol autor do celého príbehu, rozhodne by bol ohodnotený vyššie. Úplne vás ale odrovná poslednými vetami, ktoré vás donútia siahnuť po pokračovaní, ktoré bude, dúfajme, ešte lepšie. Takže, ak ste milovníkom fantasy a dystópií, mali by ste po Love siahnuť a utvoriť si vlastný názor ale ak v knihe hľadáte akciu a napätie Lovu sa vyhnite.