Spev o Achillovi – Madeline Millerová

Vydavateľstvo Tatran čitateľom najprv prinieslo Millerovej druhý román o Kirké, teraz sme sa však dočkali aj jej debutu, taktiež zasadeného do čias antického Grécka. Spev o Achillovi vyšiel koncom roku 2019 v preklade Jany Pernišovej.

Millerová sa v románe vracia do obdobia trójskej vojny a niekoľkých pokojných rokov, ktoré jej predchádzali. V súlade s modernými trendmi je aj v tomto prípade rozprávačom príbehu vedľajšia postava – Achillov spoločník Patroklos. Ten sa s Achillom prvýkrát stretáva v jeho domove – na Ftii ho prichýlil Achillov otec, pretože Patroklos musel po zabití rovesníka za trest opustiť vlastné kráľovstvo.

Zrejme nie je nutné opisovať, čo sa dialo ďalej. Príbeh Homérovej Iliady patrí k najznámejším literárnym dielam v histórii ľudstva. Napriek tomu sa Millerová vrátila práve k trójskej vojne, aby čitateľom priniesla nový uhol pohľadu. Otázka teda znie: dá sa to vôbec pri takomto príbehu?

Čiastočne áno. Millerovej sa vďaka zvolenému rozprávačovi podarilo uviesť čitateľov nenásilne do okolností, ktoré predchádzali deju samotného eposu. Predstavuje Patrokla ako zavrhovaného chlapca neschopného naplniť očakávania otca, ktorý sa po nešťastnom incidente zoznamuje s Achillom. Je otázne, nakoľko je podobnosť s úvodom do románu Kirké náhodná; faktom však ostáva, že autorkin strohý štýl výborne navodzuje atmosféru surovosti a odcudzenia.

Tá sa s prehlbujúcim sa vzťahom Achilla a Patrokla mení. Millerová ho pomerne rýchlo posunie z priateľskej na romantickú úroveň a za zvládnutie ľúbostného vzťahu medzi dvomi z najznámejších hrdinov gréckych mýtov jej patrí uznanie – aj vzhľadom na to, že sa nezľakla intímnych scén medzi dvomi mužmi (a intimity vo všeobecnosti). Patroklos i Achilles sa správajú primerane svojmu veku i sile vzájomných citov. V pozadí už pritom cítiť tragický podtón osudu, ktorý sa s každým ďalším rozhodnutím mladých mužov napĺňa a pre čitateľov tým získava ten pravý antický nádych.

Keby však nebolo tejto, takpovediac, senzačnej romantickej línie, začali by sa objavovať aj viaceré neduhy knihy, z ktorých najväčším je priemernosť. Millerová sústredí pozornosť čitateľa na ľúbostný vzťah, na to, ako Patroklos vníma Achilla a jeho božskosť a ako sa obaja vyrovnávajú s proroctvami a životnými voľbami toho druhého. Používa jednoduchý jazyk a udalosti Iliady vytláča do úzadia natoľko, že sa z nich stávajú len krátke epizódy a nevyhnutné akcelerátory deja a vzťahového napätia. Aj postava Achilla pôsobí plocho a povrchne, hoci sa prostredníctvom Patrokla dozvedáme, že aj tento božsky dokonalý, vždy usmiaty a nádherný bojovník má svoje traumy a pocity. Ak to mal byť zámer, autorke vyšiel, vzhľadom na kontext je ale ťažké stotožniť sa s Patroklovou láskou k nemu.

Autorka sa nevyhla ani miernej idealizácii Grékov, čo vidieť napríklad pri spracovaní postavy Briseidy, s ktorou si lepšie poradila Barkerová. Aj záver románu zvládla Millerová lepšie až pri Kirké; tu sa nevyhla prepálenému klišé, ktoré by sa dalo zniesť (vzhľadom na to, ako záver nastavila), keby nebolo poslednej vety.

Napriek tomu autorke nemožno uprieť hlboké znalosti antickej mytológie a literatúry, ktoré sa v oboch knihách prejavujú, ako aj odvahu otvárať témy, ktoré v žánrovej literatúre ešte stále nie sú bežné. Ak príde s ďalšími textami, určite pôjde o príjemný a ľahký návrat k antickým príbehom, ktoré máme tak radi.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Tatran.

• Vydavateľstvo: Tatran
• Preklad: Jana Pernišová
• Jazyk: slovenský
• Počet strán: 272
• Väzba: pevná väzba
• Rozmer: 147 x 229 mm
• Rok vydania: 2019
• ISBN: 978-80-222-1003-4

Podporte náš portál kúpou knihy cez tento odkaz: