Tajomná temnota : Polnočná dáma – Cassandra Clare

Sedemnásťročná Emma Carstairsová nikdy nezabudne na deň, keď zomreli jej rodičia. Pred piatimi rokmi bola len bezbranné dievča a svetom zmietala vojna. Bytosti z temnoty dychtili po krviprelievaní a ich zasvätení nepriatelia Tieňolovci boli takmer vyhubení. No Emma stále neverí, že brutálna vražda jej rodičov bola predzvesťou Temnej vojny. Teraz, po piatich rokoch, sa z Emmy stala bojovníčka, Tieňolovkyňa telom i duchom, najlepšia spomedzi svojich rovesníkov. V srdci však prechováva veľké tajomstvo – city k Julianovi Blackthornovi, k jej parabataiovi… city, ktoré prísne pravidlá Tieňolovcov výslovne zakazujú. V Dolnosvete spôsobí rozruch séria tajomných vrážd v Los Angeles. Mŕtve telá však majú niečo spoločné s mŕtvolami Emminých rodičov – ich pokožku zdobia zlovestné prastaré symboly. Emma chce zistiť viac, potrebuje vedieť, kto má na svedomí jej rodičov. Dokonca aj keď tým uvalí do smrteľného nebezpečenstva Juliana. Emma stojí pred ťažkým rozhodnutím – či jej záleží viac na pomste, alebo na budúcnosti s Blackthornovcami.

Cassandra Clare a jej knihy zo sveta Tieňolovcov sa stali svetoznámými. Nástroje smrteľníkov zaujali mnohých, Pekelné stroje mali už tak trochu vydláždenú cestu k fanúšikom. Teraz začína nová séria – Tajomná temnota. Na prvý diel, v originále nazvaný Lady Midnight, sa fanúšikovia dlho tešili. Ja osobne som bola na knihu tiež zvedavá, mám rada tvorbu tejto autorky, hoci mám voči nej aj nejaké výhrady.

Ústrednou postavou príbehu je Emma Carstairsová, tieňolovkyňa, ktorej pred rokmi zavraždili rodičov a ona ostala sama. Vraždu pripísali na konto Sebastianovu Morgerstenovi, ktorý rozpútal vojnu a zavraždil mnoho tieňolovcov.
Emma teraz žije v rodine Blackthornovcov, v inštitúte v Los Angeles. Jej parabatai Julian tiež prišiel o rodičov a vychováva svojich mladších súrodencov. Od mladého veku nesie na sebe zodpovednosť za súrodencov, ale viac-menej aj za celý inštitút.

„Tváriš sa, akoby si bol sériový vrah s mrazničkou plnou končatín,“ zamrmlala Emma…

Pomerne dlhý úvod knihy je venovaný spoznávaniu Emmy, Cristiny, tieňolovkyne na cestách, ktorá k nim zavítala a zvyšku rodiny Blackthornovcov. Máme tu aj niekoľko zaujímavých prvkov, napríklad flashbacky s vojnou, ktoré okrem iného slúžia na informovanie neznalých čitateľov. Výhodou totiž je, že nepotrebujete poznať predošlé knihy, Blackthornovci sa v nich síce spomínajú a rovnako tak Emma, ale k čítaniu tejto knihy to nutne nepotrebujete.
Emma sa pokúša zistiť, kto zavraždil jej rodičov a po dlhých piatich rokoch sa začínajú objavovať vraždy s rovnakými znakmi ako u jej rodičov. Spočiatku sa zdá, že toto bude hlavný motív, samozrejme, autorka si pripravila viacero zvratov. Tým je napríklad vstup férov a dohoda s nimi, možnosť získať Marka – Julianovho brata uneseného férmi do Divokej honby – späť.

Prvých dvesto strán sa nič výrazné až tak nedialo, na druhej strane sa však kniha čítala dobre a postupne som sa do nej začítala a strany ubiehali jedna radosť. Ako je už u kníh Cassandry Clare známe, nechýbala ani lovestory a ja konečne oceňujem, že tu nebol žiadny ľúbostný trojuholník a nerozhodné srdce, ktoré chce ísť aj tam aj tam. Namiesto toho tu máme zakázanú lásku medzi dvoma parabataimi, zaujímavá a dobre spracovaná téma.
Čo sa týka postáv, Emma a Julian sú dobre premyslený, sú ako dve rozdielne strany jednej mince. Julianovi súrodenci mali o niečo menej priestoru, ale spoznávame aj ich. Nechýba tu ani bosorák, tentoraz to nie je Magnus ako v predošlých knihách, ale jeho priateľ Malcolm. Bosorák pomáhajúci Blackthornovcom aj Emme v riešení záhady úmrtí a tajomného jazyka na mŕtvolách.

Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja.

Príbeh sa postupne rozbieha, dočkáme sa aj nejakej akcie, hoci som mala pocit, že jej je menej. Vysvetlenie názvu knihy sa dostavilo až takmer na záver a ukázalo sa, že Cassandra Clare predsa len vie vymyslieť prekvapivú zápletku tak, aby nebolo jasné čo sa stane a som rada, že ma dokázala po všetkých knihách od nej prekvapiť. Po Pekelných strojoch som mala pocit, že sa pomerne dosť opakuje a v tejto knihe sa tomu vyvarovala o niečo viac.

„Lebo keď ťa niekto zasiahne šípom,“ vydýchol, „tvoja prvá reakcia nie je: ,Ďakujem za šíp, asi si ho chvíľu nechám.“

Záver je pochopiteľne akčný, prichádza záverečný boj a odhalenie kto je vlastne celý čas ten zloduch a čo chce dosiahnuť. Keď sa všetko utrasie, vysvetlí a vybojuje, objavia sa aj známe postavy z predchádzajúcej série – Clary a Jace, hoci úprimne, tento ťah mi prišiel zbytočný, akoby len autorka chcela, aby sa tam objavili a tak ich tam dala. Pochopiteľne, je to jej rozhodnutie, ale kontextovo do deja veľmi nezapasovali.
Naopak, milým a aj vtipným bonusom je krátka poviedka úplne na záver o Clary a postavách z Nástrojov smrteľníkov.
Celkovo knihu hodnotím nadpriemerne, príbeh je rozvrstvený, obsahuje zaujímavé postavy, rôzne vedľajšie epizódky dopĺňajúce hlavný príbeh. Akcie bolo na môj vkus pomenej, ale čítanie rozhodne nebola nuda. Kniha mala zopár nedostatkov, napríklad dlhší úvod a niekoľko hluchých miest, ktoré boli vyplnené „len aby sa niečo dialo“. Z knihy nie som šťastím bez seba, ale išlo o dobré čítanie, ktoré ma bavilo a teším sa na ďalší diel. Dúfam, že mnohé postavy dostanú viac priestoru a som zvedavá čo si autorka pre nás pripravila.