Vox – Christina Dalcher

Román Vox je knižným debutom Christiny Dalcherovej. Táto americká autorka získala doktorát z lingvistiky na univerzite v Georgetowne. Výrazne sa to prejavilo aj v jej diele. Hlavná hrdinka, neurolingvistka Jean McClellanová, pracuje na lieku proti poruche reči, keď príde rozkaz, aby sa vrátila domov, venovala sa už len chodu domácnosti a snahe byť dobrou manželkou. V rámci nového režimu každej žene, dokonca aj malému dievčatku pripnú na zápästie náramok, ktorý spôsobí elektrický šok, ak povie viac ako 100 slov denne. Spojené štáty americké sa zo dňa na deň zmenia na totalitný štát uprednostňujúci patriarchálny smer. Na čele je náboženské hnutie nazývané Biblický pás. V tejto feministickej dystopii nachádzame podobný námet, ako rozvinula už Margaret Atwoodová vo svojej knihe The Handmaid’s Tale.

V prvej polovici románu Vox sa dej točí okolo súkromného života hlavnej hrdinky. Zároveň sa odkrýva, ako sa to všetko začalo. No zdá sa, že autorke chýba schopnosť sústrediť sa na dejovú líniu. Pôsobí to, akoby si nevedela udržať myšlienku, pretože niektoré dôležité časti sú opísané veľmi stručne a vzápätí nasleduje úplne iná myšlienka. Taktiež sa tu nachádza priveľa detailov v nepodstatných pasážach, napr. o neurolingvistike. Tie iba zbytočne spomaľujú dej.

Napriek tomu, že prechody z jednej myšlienky na druhú hodnotím ako slabšiu stránku knihy, nachádzajú sa tu aj skvelé opisy situácií – hlavná hrdinka sa pod vládou nového režimu snaží vyrovnať s problémami každodenného života, napríklad ako vysvetliť svojej malej dcérke Sonii, že nemá rozprávať. Sleduje, ako jej dospievajúci syn preberá idey nového systému a stáva sa jeho horlivým podporovateľom a napokon ako jej dcérka prestáva používať slová úplne. Medzi najemocionálnejšie pasáže knihy možno zaradiť opis hrôzy, bezmocnosti a nepotrebnosti, ktorú prežíva Jean. Jej malú dcérku totiž trápi nočná mora, pri ktorej vykrikuje zo sna, zatiaľ čo jej náramok na zápästí počíta slová.

Počula som za sebou jeho kroky, zneli zarovno s dunením krvi pulzujúcej v mojich žilách, počula som jeho krik: „Bež, Jean! Bež!“ (…) Môj prístroj ukazuje 100 na Soniiných ústach. Prosebne som sa obrátila na Patrika, vedela som, že keby som prehovorila a slovomer by ukázal 101, pocítila by som šok. Patrik sa posadil ku mne na posteľ, odtisol mi ruku a položil na Soniine ústa svoju dlaň. „Pst, dievčatko moje, pst. Ocinko je pri tebe. Ocinko nedovolí, aby sa ti niečo stalo.“ Vtedy vošli do izby Sam, Leo a Steve. Bojovali o výhodné miesto, a zrazu tam nebolo miesto pre mňa. Z mizernej matky sa stala nepotrebná matka, tie dve slová mi skákali v hlave ako pinpongová loptička.

Aké by to bolo nemôcť utíšiť svoje dieťa či povedať mu rozprávku na dobrú noc? Román akoby chcel poukázať na to, že o všetky pre nás samozrejmé slobody môžeme veľmi ľahko prísť, ak sa staneme pasívnymi. S motívom pasivity sa stretávame počas celého príbehu, hlavne v pásme postáv. Hlavná protagonistka začína pochybovať o svojej láske k manželovi, pretože si myslí, že je pasívny k všetkému, aj k tomu, čo im urobili. Začína sa utiekať k svojmu milencovi Lorenzovi, vystavanému ako typ silného muža, ktorý si nenechá skákať po hlave. Ani jedna postava nie je opísaná sympaticky, akoby sa autorka nevedela rozhodnúť, čo s nimi… Navyše ich charaktery sú často nepresvedčivé. Patrik, manžel hlavnej hrdinky, sa v celej knihe javí ako slaboch a v záverečnej časti sa zachová ako úplne iná osoba. Lorenzo, od ktorého sa aktivita na rozdiel od Patrika očakávala, sa uchýli k úteku, čo sa od muža s jeho vlastnosťami tiež neočakávalo.

Ďalší veľký paradox sa spája s postavou najväčšej aktivistky Jackie, ktorá predvída, čo sa stane, a bojuje proti tomu. Zaradila sa medzi tých, ktorí kričali najhlasnejšie za práva žien a boli označení za príčinu potreby nového režimu. Pri každej príležitosti je vykreslená ako hysterka. Na konci, keď sa jej autorka snaží prisúdiť vážnejšiu rolu, to už pôsobí nedôveryhodne.

Ako veľké negatívum príbehu hodnotím práve záver, keďže tu sa dostane do rozporu s ideou aj hlavná hrdinka, ktorá akoby zabudla, čo do tohto momentu prežívala.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Ikar.

  • Nakladatelství: Ikar
  • Počet stran: 336
  • Vazba: vázaná
  • Rozměr: 125 x 200 mm
  • Jazyk: slovenský
  • ISBN: 9788055166094
  • Rok vydání: 2019
3/10

Zhrnutie

Román Vox má síce zaujímavý námet, ale z môjho pohľadu za ním dejová línia a spôsob spracovania výrazne zaostávajú. Táto kniha akoby chcela byť všetkým. Na začiatku nájdeme emotívne časti z každodenného života matky, ktorá vychováva svoje deti pod dystopickou vládou, uprostred sa to zmení na romantickú drámu a napokon to vyvrcholí bojom proti režimu a jeho zvrhnutím.

 

 

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Zadejte, prosím, znaky z obrázku do textového pole a pak odešlete komentář.
Prepíš text z obrázka

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.