Žena z Marsu – dvojitá CZ/SK recenzia!

Tento rok stihlo Artis Omnis vydať aj autobiografiu/rozprávanie o slovenskej astrobiologičke Michaele Musilovej. Literárny hlas jej dala Lucia Lackovičová a u nás sa na Ženu z Marsu pozreli hneď dva páry kritických očí. Za slovenských čitateľov Joja a za českých Johnny – stačí prepnúť jazyk článku.

Takto to vidí Joja (9,5/10)

Hneď na začiatku poviem, že Žene z Marsu sa zatiaľ nedostalo pozornosti, akú by si zaslúžila. Úspešná astrobiologička síce na Slovensku patrí k známejším osobnostiam vedy, nemôžeme však asi povedať, že by sa jej meno vybavilo našincovi medzi prvými.

Michaela Musilová, ktorú spoznávame v knihe, je energická, vytrvalá a cieľavedomá žena, s ktorou napriek „hrozivosti“ týchto vlastností vôbec nie je ťažké sympatizovať. Podporuje to aj zvolená forma rozprávania (ich-forma z Michaelinho pohľadu). Začíname čriepkami z jej detstva a puberty, postupne prechádzame spomienkami na náročné vysokoškolské štúdium, športové aktivity, dlhoročný vzťah, štúdium na Caltechu, a keď sa dostaneme k opisu prvej expedície do Grónska, Michaela a autorka už majú čitateľa omotaného okolo prsta.

V texte sa veľmi rýchlo ukážu Musilovej vedecké kvality a skúsenosti s popularizáciou vedy – v súlade so známym Einsteinovým výrokom dokáže svoj výskum predstaviť jednoducho a pútavo. Michaela (a teda aj Lackovičovej kniha) však vyniká aj otvorenosťou a úprimnosťou. Priznáva chyby, ktoré urobila, aj tie, ktoré robila dlhodobo. Nehanbí sa za svoje omyly, hovorí o vyčerpaní, nedostatku financií, pokusoch, grantoch a misiách, ktoré nevyšli, o problémoch so sebavedomím. Zároveň však pripomína aj množstvo ľudí, ktorí jej pomohli, stali sa jej rodinou, vstúpili či odišli z jej života. V tomto zmysle ide o skutočne inšpirujúce rozprávanie pre všetky vekové kategórie (motivujte deti k vede!), navyše zbavené amerického pátosu. Michaela vie, že každý nemá rovnaké podmienky a že niekedy si náš sen žiada viac, než sme schopní dať – pripomína však dôležitosť toho, aby sme sa o jeho dosiahnutie aspoň pokúsili a nevzdali to po prvom neúspechu.

Voči Žene z Marsu mám teda len dve výhrady – hoci len jedna je reálna a druhá polovičná. Úvod knihy, v ktorom Michaela spomína na detstvo a mladosť, je pomerne chaotický, čo zapríčinilo časté preskakovanie medzi jednotlivými životnými obdobiami. Vnímam aj silnú snahu obsiahnuť všetko, čo Michaelu ovplyvnilo v ďalších rokoch. To je síce obdivuhodné a z hľadiska zámeru prirodzené, no s ohľadom na všetky Musilovej zážitky, skúsenosti, úspechy aj sklamania by sa predsa žiadalo precíznejšie chronologické radenie týchto spomienok.

Druhá výhrada je vlastne len nesplneným prianím. Prijala by som viac informácií – o priebehu misií a expedícií, o fundraisingu na rôzne vedecké či humanitné projekty, o spolupráci s univerzitami, campmi a organizáciami, o cestách do iných krajín a spolupráci s vedcami z rôznych častí sveta. Opäť: s ohľadom na mimoriadny rozsah Michaeliných aktivít si viem predstaviť, že Lackovičová musela zvažovať a triediť informácie, ktoré do knihy zahrnie, a pre mnoho vecí to tým pádom znamená zredukovanie na jednu-dve vety či odsek. Na druhej strane, dynamický štýl, zaujímavá téma a sympatická inšpiratívna osobnosť sú príťažlivé a zrozumiteľné aj pre mňa, človeka z humanitných vied. Pokiaľ sú ľudia schopní kúpiť si na čítanie rozsiahle pamäti Obamovcov, rada by som im pripomenula, že tu máme rozprávanie o svetovej slovenskej vedkyni, ktorému by tentoraz mohli dať prednosť.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis a Lucii Lackovičovej.

• Vydavateľstvo: Artis Omnis
• Autorky: Lucia Lackovičová, Michaela Musilová
• Počet strán: 432+16
• Väzba: pevná s přebalem
• Rozmer: 150 x 235
• Jazyk: slovenský
• ISBN: 978-80-8201-077-3
• Rok vydanie: 2020