Budoucnost jiné časové linie – Annalee Newitz

TÁTO KNIHA JE PUNK!

 

A táto recenzia z princípu nemôže byť úplne nestranná. Alternatívna história, ktorú nám prináša Host v preklade Pavla Bakiča, je totiž sugestívna, dravá, punková – a ženská. Uvažuje nad možnosťami cestovania v čase, pýta sa, ako sa dá zmeniť história a či niečo zmôže jednotlivec alebo nie. Zároveň je však spoločensky angažovaná, názorovo vyhranená a taká aktuálna, že keby mohla, tak by vrchná inkvizítorka Slovenska tiahla na vydavateľstvo s ohňom a vidlami a slovenskí zelení mužíci by pri dotyku s knihou zahoreli ako ohne na Kráľovej holi. To jest: ak sa svet zblázni, práve takéto knihy budú prvé na zozname zákazov.

Tak – už sme si vyjasnili, že to nezainteresované proste nebude, a význam toho, o čom kniha je, ste si medzi riadkami pravdepodobne prečítali tiež. Poďme sa teda o obsahu Newitzovej knihy baviť reálne.

Z konspiračních kruhů probublávala zpráva o tom, že změnu klimatu způsobil cestovatel z dvacátých let jednadvacátého století, který se vrátil v čase a naučil lidi používat fosilní paliva. Obrátila jsem oči v sloup. Kéž by to bylo tak jednoduché.

Príbeh vnímame očami dvoch hlavných hrdiniek – sedemnásťročnej Beth, pankáčky z L. A. žijúcej v roku 1992, a štyridsaťsedem-/päťdesiatpäťročnej Tess, geologičky a editorky časovej línie z roku 2022. Beth žije feministickými punkovými koncertmi, výletmi s partiou, prvou láskou a tak trochu vraždami; popritom sa snaží zistiť, čo chce študovať na univerzite, a prežíva v dusnej rodinnej atmosfére. Tess spolu so skupinou Dcér Harrietiných zase vedie tajnú editačnú vojnu proti comstockovcom – skupine cestovateľov v čase, ktorí sa snažia rôznymi zásahmi do historických udalostí zmeniť a obmedziť práva žien.

(Dve) dejové a (viaceré) časové línie sa v románe prirodzene preplietajú; jedna odkazuje na druhú, drobné zásahy do časovej línie sa množia a prítomnosť sa v kontexte románu stáva lakmusovým papierikom minulosti. Autor*ka vytvoril*a premyslený systém fungovania ciest do minulosti a zároveň si vyhradil*a priestor na uvažovanie o tom, čo sa predmetom fantazírovania stáva často: čo by bolo, keby sme niečo v minulosti zmenili? Túto otázku však posúva ďalej a pýta sa: sú zásadné historické zlomy výsledkom veľkej, rapídnej, jednorazovej zmeny alebo dôsledkom dlhodobého pôsobenia skupiny a drobných posunov? Preložené do praktického príkladu – naozaj by sa druhá svetová vojna nestala, keby sa z Hitlera stal maliar krajiniek? Naozaj spustilo Veľkú francúzsku revolúciu dobytie Bastilly?

Práve kombinácia fascinujúceho teoretického pozadia, systému cestovania v čase a striedania historických období vytvorila dostatočne silnú kostru románu; mnoho iných kníh by zrejme neunieslo ďalší okruh tém. Áno, dostávame sa k tej „ženskej otázke“.

Případy, kdy si na něco vyškrtnutého vzpomínalo víc lidí, byly nezvyklé, takže Anita usoudila, že ke změně právního statusu přispělo větší množství různých editů a revertů. Tím, že se jednotlivé edity uchytily, potom jejich důsledky pocítilo velké množství cestovatelů. Já mezi ně nepatřila. Na legální potraty ve Spojených státech jsem si nevzpomínala ani náznakem, stejně jako drtivá většina obyvatel planety.

Román je naozaj spoločensky, resp. politicky angažovaný. Práva žien, ktoré sa Dcéry Harrietine snažia zachovať, siahajú od volebného práva cez právo na vzdelanie až po zachovanie reprodukčných práv a sexuálne vzdelávanie spoločnosti. A všetky tieto témy sú v texte jasne a nahlas komunikované. Občas radikálne a je to ako facka do tváre, občas (asi dvakrát) sa román blíži k hranici stereotypu „muži sú svine“, ale väčšinou je to ako čítať punkové pokračovanie Príbehu služobnice. Práve prostredie subkultúry riot grrls, ktoré si autor*ka vybral*a ako pozadie Bethinho príbehu, slúži ako prostriedok na to, aby – na rozdiel od kultivovanejšieho Atwoodovej prejavu – Newitz*ová všetku potláčanú frustráciu z nespravodlivosti vykričal*a do sveta na plné pecky.

Otázka teda ostáva asi už len jedna – prečo čítať niečo, čo je tak výrazne spoločensky kritické a zároveň tak veľmi polarizuje spoločnosť?

V prvom rade práve preto, že je to dobrá alternatívna história. Bez ohľadu na témy, ktoré tlmočí, má Budoucnost sympatické postavy i prostredie, zaujímavú premisu a zvraty, ktoré neodhalíte už po prvých prečítaných stranách.

V druhom rade preto, že je to alternate herstory – uznajte, žáner sa väčšinou zameriava na významné vojenské a politické udalosti našej histórie. Beletrizované uvažovanie o tom, ako sa v čase menilo postavenie žien v spoločnosti, je v tomto smere výnimočným zjavom. Nekonformnosť Newitz*ovej knihy vyplýva práve z toho, že komentuje prítomnosť – teda niečo, od čoho ešte nemáme historický odstup.

Po tretie – je to aktuálne. V čase písania tejto recenzie (nielen) stredoeurópsku spoločnosť rozdeľuje téma interrupcií a práv sexuálnych menšín a v Texase bol schválený prísny protiinterrupčný zákaz. Táto kniha pritom čitateľov bez váhania vystaví špiritistickému masturbačnému večierku v 19. storočí, explicitnému opisu kyretáže aj sexuálnemu zneužívaniu. A nech je to akokoľvek nepríjemné, práve tieto momenty majú silu otvárať oči a meniť názory. Vysvetľujú totiž, že ženy na interrupcie nikdy nebudú chodiť ako na klavír, a ukazujú, ako hlúpoznejú otázky typu „a prečo to hovorí až po rokoch?“.

Budoucnost jiné časové linie proste tne do živého – zároveň si však dokázala uchovať aj literárne kvality. Takže si doma vypeckujte punk-rock, prečítajte knihu a vykričte sa z dojmov.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Host.

  • Rok vydania: 2021
  • Jazyk: český
  • Preklad: Pavel Bakič
  • Počet strán: 351
  • Väzba: mäkká
  • ISBN: 978-80-275-0532-6
8/10

Zhrnutie

Ak máte problém s témou, kniha vám proste nesadne. Má vyhranený názor, dravý rytmus a jazyk a na našinca je občas fakt trochu radikálna – proste punk. Ale je literárne dobre zvládnutá, má zaujímavý príbeh a premyslený systém cestovania v čase. Takže to buď úplne vynechajte, alebo sa do čítania okamžite vrhnite.

 

Jozefa "Joja" Pevčíková

"V knihe Čarodejníkov synovec od CS Lewisa je jeden z najkrajších fiktívnych svetov, o akých som kedy čítala; je to svet medzi svetmi, miesto v lese s množstvom jazierok, pričom každé jazierko, do ktorého skočíte, vás vezme do iného sveta. A toto pre mňa vždy bola knižnica." (JK Rowling)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Please type the characters of this captcha image in the input box
Prepíš text z obrázka

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.