Budoucnost jiné časové linie – Annalee Newitz

TÁTO KNIHA JE PUNK!

A táto recenzia z princípu nemôže byť úplne nestranná. Alternatívna história, ktorú nám prináša Host v preklade Pavla Bakiča, je totiž sugestívna, dravá, punková – a ženská. Uvažuje nad možnosťami cestovania v čase, pýta sa, ako sa dá zmeniť história a či niečo zmôže jednotlivec alebo nie. Zároveň je však spoločensky angažovaná, názorovo vyhranená a taká aktuálna, že keby mohla, tak by vrchná inkvizítorka Slovenska tiahla na vydavateľstvo s ohňom a vidlami a slovenskí zelení mužíci by pri dotyku s knihou zahoreli ako ohne na Kráľovej holi. To jest: ak sa svet zblázni, práve takéto knihy budú prvé na zozname zákazov.

Tak – už sme si vyjasnili, že to nezainteresované proste nebude, a význam toho, o čom kniha je, ste si medzi riadkami pravdepodobne prečítali tiež. Poďme sa teda o obsahu Newitzovej knihy baviť reálne.

Príbeh vnímame očami dvoch hlavných hrdiniek – sedemnásťročnej Beth, pankáčky z L. A. žijúcej v roku 1992, a štyridsaťsedem-/päťdesiatpäťročnej Tess, geologičky a editorky časovej línie z roku 2022. Beth žije feministickými punkovými koncertmi, výletmi s partiou, prvou láskou a tak trochu vraždami; popritom sa snaží zistiť, čo chce študovať na univerzite, a prežíva v dusnej rodinnej atmosfére. Tess spolu so skupinou Dcér Harrietiných zase vedie tajnú editačnú vojnu proti comstockovcom – skupine cestovateľov v čase, ktorí sa snažia rôznymi zásahmi do historických udalostí zmeniť a obmedziť práva žien.

(Dve) dejové a (viaceré) časové línie sa v románe prirodzene preplietajú; jedna odkazuje na druhú, drobné zásahy do časovej línie sa množia a prítomnosť sa v kontexte románu stáva lakmusovým papierikom minulosti. Autor*ka vytvoril*a premyslený systém fungovania ciest do minulosti a zároveň si vyhradil*a priestor na uvažovanie o tom, čo sa predmetom fantazírovania stáva často: čo by bolo, keby sme niečo v minulosti zmenili? Túto otázku však posúva ďalej a pýta sa: sú zásadné historické zlomy výsledkom veľkej, rapídnej, jednorazovej zmeny alebo dôsledkom dlhodobého pôsobenia skupiny a drobných posunov? Preložené do praktického príkladu – naozaj by sa druhá svetová vojna nestala, keby sa z Hitlera stal maliar krajiniek? Naozaj spustilo Veľkú francúzsku revolúciu dobytie Bastilly?

Práve kombinácia fascinujúceho teoretického pozadia, systému cestovania v čase a striedania historických období vytvorila dostatočne silnú kostru románu; mnoho iných kníh by zrejme neunieslo ďalší okruh tém. Áno, dostávame sa k tej „ženskej otázke“.

Román je naozaj spoločensky, resp. politicky angažovaný. Práva žien, ktoré sa Dcéry Harrietine snažia zachovať, siahajú od volebného práva cez právo na vzdelanie až po zachovanie reprodukčných práv a sexuálne vzdelávanie spoločnosti. A všetky tieto témy sú v texte jasne a nahlas komunikované. Občas radikálne a je to ako facka do tváre, občas (asi dvakrát) sa román blíži k hranici stereotypu „muži sú svine“, ale väčšinou je to ako čítať punkové pokračovanie Príbehu služobnice. Práve prostredie subkultúry riot grrls, ktoré si autor*ka vybral*a ako pozadie Bethinho príbehu, slúži ako prostriedok na to, aby – na rozdiel od kultivovanejšieho Atwoodovej prejavu – Newitz*ová všetku potláčanú frustráciu z nespravodlivosti vykričal*a do sveta na plné pecky.

Otázka teda ostáva asi už len jedna – prečo čítať niečo, čo je tak výrazne spoločensky kritické a zároveň tak veľmi polarizuje spoločnosť?

V prvom rade práve preto, že je to dobrá alternatívna história. Bez ohľadu na témy, ktoré tlmočí, má Budoucnost sympatické postavy i prostredie, zaujímavú premisu a zvraty, ktoré neodhalíte už po prvých prečítaných stranách.

V druhom rade preto, že je to alternate herstory – uznajte, žáner sa väčšinou zameriava na významné vojenské a politické udalosti našej histórie. Beletrizované uvažovanie o tom, ako sa v čase menilo postavenie žien v spoločnosti, je v tomto smere výnimočným zjavom. Nekonformnosť Newitz*ovej knihy vyplýva práve z toho, že komentuje prítomnosť – teda niečo, od čoho ešte nemáme historický odstup.

Po tretie – je to aktuálne. V čase písania tejto recenzie (nielen) stredoeurópsku spoločnosť rozdeľuje téma interrupcií a práv sexuálnych menšín a v Texase bol schválený prísny protiinterrupčný zákaz. Táto kniha pritom čitateľov bez váhania vystaví špiritistickému masturbačnému večierku v 19. storočí, explicitnému opisu kyretáže aj sexuálnemu zneužívaniu. A nech je to akokoľvek nepríjemné, práve tieto momenty majú silu otvárať oči a meniť názory. Vysvetľujú totiž, že ženy na interrupcie nikdy nebudú chodiť ako na klavír, a ukazujú, ako hlúpoznejú otázky typu „a prečo to hovorí až po rokoch?“.

Budoucnost jiné časové linie proste tne do živého – zároveň si však dokázala uchovať aj literárne kvality. Takže si doma vypeckujte punk-rock, prečítajte knihu a vykričte sa z dojmov.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Host.

• Rok vydania: 2021
• Jazyk: český
• Preklad: Pavel Bakič
• Počet strán: 351
• Väzba: mäkká
• ISBN: 978-80-275-0532-6