Úvod do teórie chaosu – Jana Plauchová

Existujú knihy, pri ktorých môžete dať svojim mozgovým bunkám celozávodnú dovolenku. Mám také knihy rád a krásnym príkladom tejto literatúry je napríklad kniha Krajina Kanibalov od Marka E. Pochu. Potom sú tu ale aj knihy, pri ktorých sa vám spečú závity a mozgové bunky majú radosť, že na tej dovolenke boli. A vy tým knihám za to budete vďační.

Jana Plauchová nie je v sci-fi vodách úplný nováčik. V roku 2012 debutovala románom Nula kelvinov a už o rok neskôr jej vo vydavateľstve Artis Omnis vyšiel román Večnosť omylov, ktorý je situovaný do prostredia vesmírneho výskumu. V roku 2014 bola súčasťou sci-fi zbierky Dotyky budúcnosti s poviedkou Granátový vesmír. Práve tu som sa s jej tvorbou stretol úplne po prvý raz. Koniec roka 2016 sa niesol v duchu vydania knihy Úvod do teórie chaosu a mám žiaľ pocit, že v tej záplave “vianočných” kníh ostala trochu bokom. A je to obrovská škoda.

Hlavnou postavou príbehu je Peter “Pete” Murray, ktorý sa živí ako teoretik hĺbkového prežitia. Spolu so svojim tímom vyťahujú ľudí z havarovaných ponoriek, ale posledná akcia sa neskončila tak, ako všetci dúfali. Nie je ale čas na mentálnu očistu alebo nabratie nových síl. Ďalšia úloha čaká Petea prakticky okamžite, tentokrát ale bez svojho tímu. A nejde o ponorku, ale o niečo, čo by na dne oceánu určite byť nemalo.

Priznám sa, že keď som knihu načal, mal som pocit, že ide všetko podľa zaužívanej šablóny. Pete mi pripadal ako krásny príklad toho, ako sa robia postavy do katastrofických filmov. Rozvedený samotár, bojujúci s vlastnými démonmi, musí čeliť neúspechu, aby sa následne postavil zoči-voči najväčšej výzve svojho profesného, ale aj súkromného života. Čakal som, že na dne oceána bude nejaká bu bu bu záležitosť a originalita ostane za dverami. Som ale rád, že som sa tak veľmi mýlil.

Prišlo to nečakane. Twist, ktorý vzbudil záujem a vytvoril kopu otázok. Prichádzali náznaky toho, o čo by mohlo ísť a potom ďalší twist. A na čo mať len dva, povedala si asi autorka a tak zakrátko prišiel ďalší. Ako som už v úvode spomenul, myseľ začala pracovať na plné obrátky a snažila sa poskladať skladačku náznakov a vedeckých teórií. Vedecké teórie, alebo skôr základy kvantovej mechaniky/fyziky, sú pre príbeh veľmi dôležité. Také dôležité, že autorka nám venuje dostatok priestoru na to, aby sme všetky potrebné základy dostali polopatisticky vysvetlené. Nie je to zdĺhavé a nie je to nudné. A je to potrebné, keďže ďalšie zvraty a vývoj príbehu sú na týchto fyzikálnych zákonoch a teóriách doslova postavené.

A ešte na jeden aspekt nemôžem zabudnúť. Peteova fóbia z hĺbky, respektíve on by skôr povedal, že z hlbinného tlaku, ktorý z vás v istej hĺbke môže doslova vytlačiť život. Že to veľmi nepasuje s prácou záchranára? To je síce pravda, ale Pete je v prvom rade teoretik. Dôležitejšie ale je, že je táto jeho fóbia v románe rovnako funkčne využitá. Najmä v závere, keď už sa to na čitateľa sype kadenciou guľometu a úvod mu pripadá ako malá násobilka oproti tomu, čo práve sleduje. Všetky vedecké fakty a Peteove fóbie spolu vytvoria mozaiku, ktorá je vo svojej podstate krásna a núti vás uvažovať. A čo je skvelé, Teória chaosu s vami bude vždy, keď odložíte knihu. Teda aspoň so mnou bola a neraz som sa pristihol, že si sám v duchu teoretizujem a vymýšľam, čo by mohlo byť vo veci.

Rozpytvávať záver bez spoilerov sa nedá a preto uvediem len toľko, že som s ním bol spokojný a všetko sa krásne uzavrelo. Teda, nie všetko a nie krásne, ale to pochopíte na konci knihy, že žiadny definitívne dobrý koniec ani nebol fyzikálne možný.

Za recenzný výtlačok ďakujeme Vydavateľstvu Artis Omnis.

• Vydavateľstvo: Artis Omnis
• Počet strán: 432
• Väzba: pevná
• Rozmer: 120 × 200 mm
• Jazyk: slovenský
• Rok vydania: 2016