Harrow Devátá – Tamsyn Muir

V prvej polovici tohto roka vydal Host prvý diel série Zapečatená hrobka od pre nás dovtedy neznámej novozélandskej autorky. Gideon Devátá od Tamsyn Muir nám vybuchla do tváre ako pestrá konfetová nálož nekromancie, sci-fi gotiky a hláškujúcich postáv, ktoré sa snažia vyriešiť sherlockovskú záhadu a zároveň nezomrieť pri útoku hororových mechanizmov a tvorov z podzemných labákov. K pozitívnemu dojmu značne prispel aj preklad Alžběty Lexovej, ktorá sa upísala aj prekladu druhého dielu série – Harrow Devátej. Tá vyšla nedávno v novembri, aby nám spríjemnila pochmúrne jesenné dni.

„To prostěradlo můžeš klidně odložit – já jsem už tvůj obličej viděla a vím, že vypadá, jako bys měla za rodiče dva pravoúhlé trojúhelníky.“

Harrow Nonagesima, Ctihodná dcéra Deviateho dvora, to zvládla. Stala sa liktorkou a vstúpila do priamych služieb Božského Cisára, Najvyššieho Nekromanta atď., atď., a teraz s ním cestuje naprieč vesmírom, aby spolu čelili kozmickej hrôze, ktorá ho už myriadu rokov prenasleduje. Lenže niečo je inak – a vysoké percento toho „niečoho“ vôbec nie je v poriadku.

Inak by predsa Harrowino telo dokázalo po ponorení do Rieky brániť samo seba pred vonkajšími hrozbami, Svätec povinnosti by sa ju nesnažil štrnásťkrát zabiť a po chodbách vesmírnej stanice by sa neprechádzala vraždiaca mŕtvola. Čo sa pokazilo, keď Harrow zrazu nechráni jej rytier Ortus Nigenad, s ktorým dokázala prekonať vražedné nástrahy Kanaánu? Prečo jej nemôže pomôcť aspoň Telo?

Ak máte pocit, že nerozumiete a je to nejaký podivný mišung, zapnite si bezpečnostné pásy a pripravte sa. Gideon Devátá bola originálnym mixom žánrov, no zároveň vyžadovala si istú trpezlivosť a sústredenie na detaily; za to odmenila čitateľov komplexným svetom, mytológiou, ale predovšetkým skvelo napísanými postavami a príbehom. Harrow Devátá posúva toto čitateľské puzzle ešte o úroveň vyššie.

Zároveň je to však úplne iná kniha. V prvom rade, dianie tentoraz sledujeme očami Harrow, ktorá je opakom drzej, bezprostrednej a hláškujúcej Gideon – skúma, analyzuje, modlí sa a úzkostlivo ctí tradície Deviateho dvora. Zároveň však trpí. Harrow totiž nezvládla brutálne vyvrcholenie liktorskej skúšky v Kanaáne a psychicky sa zrútila. Jej stav nezlepšuje ani odmeranosť ostatných liktorov, vypočítavosť jej jedinej rovesníčky na vesmírnej stanici, prenikanie do samej podstaty liktorstva a nekromancie a blížiace sa lovecraftovské monštrum.

Tamsyn Muir sa odvážne pustila na hranu experimentu, ktorý je v rámci fantastiky ojedinelý. V texte sa striedajú rôzne časové úseky a zároveň aj dve línie rozprávania: dianie vo vesmíre podané netradične v druhej osobe (du-forme), a zároveň návrat k udalostiam v Kanaáne Harrowinými očami, rozprávaný klasicky v er-forme. Problém je, že v tejto verzii udalostí Gideon neexistuje.

U Devátého dvora spolu s Harrow vyrůstala ještě jedna dívka – ale ta zemřela, než se Harrow narodila.

Autorka nám nadelila nadmieru nespoľahlivého rozprávača; Harrow trpí obrazovými aj sluchovými halucináciami, výpadkami pamäti a paranojou. Nejde však len o to, že sa s Harrow pohráva jej vlastná príčetnosť – autorka sa zároveň hrá s nami, čitateľmi. Román totiž nie je len nezúčastneným sledovaním toho, ako hlavná postava bojuje s realitou, ktorá je nám vopred známa, ale vťahuje nás do svojej neistoty tiež. To sa týka nielen samotného „Nekroverza“, ale aj metatextovej úrovne. Postupne preto vyvstávajú otázky: mohla sa mŕtva liktorka pohnúť alebo niekto jej telom manipuluje? Je Telo, ktoré Harrow vída, len halucinácia alebo projekcia? Zdá sa jej to alebo ju jej obojručný meč naozaj nenávidí? Zároveň nás Muir núti pochybovať aj o tom, čo sme vlastne čítali v prvom dieli, a pýtať sa – čo sa teda stalo počas liktorskej skúšky v Kanaáne? A je Harrowin stav naozaj výsledkom traumy alebo svoje šialenstvo tajila už od detstva na Deviatom dvore?

Harrow Devátá je hlbšia, temnejšia, pochmúrnejšia… depresívnejšia. Lebo taká je aj jej hlavná hrdinka, také sú chladné zákutia kozmu aj hlbiny Rieky, v ktorej plávajú duše. Niežeby sa úplne zbavila humoru Gideon Devátej, no je to humor čiernejší a bolestivejší, pretože Harrow Devátá – okrem toho, že je kvalitnou hororovou space operou s bohatou, priam ornamentálne prepracovanou mytológiou – je zároveň knihou o hlbokom smútku, osamelosti a vyrovnávaní sa so stratou. Alebo o neschopnosti to všetko zvládnuť.

Ještě pořád jsi byla hrdá na tři věci: zaprvé na svoji rozvážnou chladnokrevnost, zadruhé na takřka nelidský talent pro nekromancii a zatřetí na to, že je těžké tě zabít. Vůči vraždě jsi byla natolik imunní, žes ji na sobě nedokázala spáchat ani sama.

Je faktom, že Harrow Devátá – už kvôli zvolenému štýlu a optike – je o čosi rozvláčnejšia. Môžu za to sugestívne opisy Harrowinho stavu, ale aj rozširovanie mytológie „Nekroverza“ a odpovedanie na otázky nastolené v prvom dieli. Zároveň však autorka ostáva verná sama sebe – s každou odpoveďou prichádzajú nové otázky a zvraty, atmosféra nikdy neupadá a napätie sa k záveru rýchlo zvyšuje. Muir taktiež znovu žiada to, čo predtým – čitateľovu pozornosť a ochotu hrať detektívnu hru. Stačí na ňu pristúpiť a všímať si indície. Sú nastražené dosť šikovne na to, aby pozorný čitateľ sám našiel odpoveď minimálne na jednu z vyššie položených otázok.

Platí však – najmä v kontexte celej autorkinej tvorby – že sa neodklonila od toho, čo je jej vlastné: mieša žánre, ktoré zdanlivo nemajú spoločné znaky, vytvára svety, ktoré sú funkčné a čitateľsky príťažlivé a zaľudňuje ich postavami, ktoré si dokážeme zamilovať, pretože sú vtipné, odvážne a priam stupídne omylné ako my. Zároveň sa s nimi vieme stotožniť, pretože prežívajú rovnaké emócie a bývajú „poškodené“ spôsobom, ktorý aj vďaka autorkinmu literárnemu talentu spoznávame častejšie, než by sme chceli.

Preto sa na záver dá povedať len toto: ak vám v Gideon Devátej prekážal ktorýkoľvek aspekt knihy – pomalšie tempo, špecifické dialógy, atmosféra, humor, zdanlivá nezrozumiteľnosť sveta či nároky na pozornosť a detaily – je vysoká pravdepodobnosť, že sa vám Harrow nebude páčiť, lebo má všetkého ešte o trochu viac. Ale ak ste na muirovský literárny expres naskočili s rovnakou vervou ako autorka recenzie, Harrow vás – ako správna liktorka – úplne pohltí.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Host.

  • Séria: Zapečetěná hrobka (2.)
  • Preklad: Alžběta Lexová
  • Rok vydania: 2021
  • Jazyk: český
  • Počet strán: 525
  • Väzba: tvrdá s prebalom
  • ISBN: 978-80-275-0820-4
9/10

Zhrnutie

Harrow je iná než Gideon: temnejšia, chladnejšia, depresívnejšia. To vieme už po prvom dieli série, týka sa to však nielen postáv, ale aj štýlu a obsahu druhého dielu. Muirová nám dala nespoľahlivú rozprávačku, halucinácie a paranoju a zamiešala to so skúmaním podstaty nekromancie a lovecraftovskou vesmírnou hrozbou. Ak sa vám páčil prvý diel, bude sa aj druhý. Ak vás predtým niečo rušilo, je veľká pravdepodobnosť, že tu bude ešte viac.

Jozefa "Joja" Pevčíková

"V knihe Čarodejníkov synovec od CS Lewisa je jeden z najkrajších fiktívnych svetov, o akých som kedy čítala; je to svet medzi svetmi, miesto v lese s množstvom jazierok, pričom každé jazierko, do ktorého skočíte, vás vezme do iného sveta. A toto pre mňa vždy bola knižnica." (JK Rowling)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Please type the characters of this captcha image in the input box
Prepíš text z obrázka

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.